Tenisky – zaoceánske cestovateľky
Ste na dovolenke, kráčate po pláži a nevychádzate z údivu: vlny prílivu vyplavujú na breh ďalšie a ďalšie tenisky značky Nike. V podstate nové; stačí mať šťastie, nájsť pár a vyčistiť v sladkej vode. Medzi tulákmi na pobreží sa rozbieha čulý výmenný obchod.
Takáto situácia nastala na severoamerickom západnom pobreží Britskej Kolumbie až Oregonu pol roka po veľmi silnej búrke v severovýchodnom Pacifiku. Tá v máji 1990 spláchla z paluby prepravnej lode náklad 60tich tisícov párov tenisiek. To však nie je koniec príbehu. V roku 1993 časť tenisiek priplávala k pobrežiu Havaja. Z ďalších sa stali ešte úspešnejšie moreplavkyne. Podarilo sa im zachytiť morské prúdy cirkulujúce celým Tichým oceánom a doraziť až k Japonsku a Filipínam. A niektoré sa po šesť až sedemročnej okružnej plavbe, ako rozmočené miniostrovčeky, osídlené morskými riasami a mäkkýšmi, objavili opäť na pobreží  Severnej Ameriky. Takú životnosť a toľko absolvovaných kilometrov by mohla ich výrobná firma využiť na skvelú reklamu.
Čo to má však spoločné s vedou? Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a strata firmy Nike znamenala prínos pre oceánografiu. Kreatívni vedci využili informácie o nálezoch a pozorovaniach plávajúcich tenisiek na lepšie spresnenie údajov o cirkumpacifických oceánskych prúdoch. Vytvárali modely ďalšieho očakávaného pohybu netradičných moreplavkýň, ktoré potom mohli porovnávať s nálezmi. Možnosť realitou preveriť teoretické modely je pre vedu vždy výhrou.

Zvětšit obrázek

V roku 1992 sa 29 tisíc plávajúcich gumených zvieratiek vydalo na plavbu v morských prúdoch. Niektoré na nej počas pätnástich rokov prekonali vzdialenosť vyše 27 tisíc kilometrov

Tisíce zvieratiek na netradičnej plavbe
Podobná udalosť sa opakovala o necelé dva roky neskôr, v januári 1992, keď vo východnom Pacifiku búrka zmietla z paluby lode náklad zvieratiek, s akými sa deti hrávajú vo vani. Keď sa rozmočili obaly, 29 tisíc malých farebných kaučukových kačičiek, žabiek, tuleňov a korytnačiek vyplávalo na hladinu. Neprispeli síce k bohatstvu pacifickej fauny, ale pre výskum morských prúdov sa stali neočakávaným zdrojom zaujímavých informácií. Vedci pomocou správ posádok lodí, zamestnancov majákov a ľudí na pobreží sledovali ich plavbu. Časť si to zamierila na juh do Indonézie a Austrálie, časť na juhovýchod, smerom k Havajským ostrovom a k brehom Južnej Ameriky. Najzaujímavejšia bola ale cesta flotily asi 10 000 zvieratiek, ktorú prúd unášal na sever k Aljaške. Niektoré tu zakotvili, ale ostatné preplávali cez Beringov prieplav do vôd Severného ľadového oceánu. Niekoľkým gumeným moreplavcom sa podarilo  „prežiť“ neuveriteľnú plavbu.  Zo severu oboplávali celý americký kontinent a Grónsko, potom si to cez Nórske more nasmerovali do Atlantického oceánu, kde im prúdy dopriali okružnú cestu na juhovýchod až do Sargasového mora a odtiaľ zasa na sever k juhozápadným brehom Britských ostrovov. Tu, po 15tich rokoch plavby a viac ako 27 tisícoch kilometrov ukončili svoju púť.

Zvětšit obrázek

Pripravené na vedeckú expedíciu do hlbín ľadovca

Keď to funguje v mori, skúsme to v ľadovci
Toto sú nezvyčajné a zaujímavé oceanografické výskumy, ktoré sa uskutočnili vďaka šťastno-nešťastnej náhode. Podobné, ale cielené experimenty robia oceánológovia už dávnejšie. V týchto dňoch však svetovými médiami prebehla správa, že vedci NASA použili modifikovanú verziu metódy aj na výskum pohybu jedného z najväčších a najrýchlejšie sa pohybujúcich ľadovcov – grónskeho ľadovca Jakobshavn. Podľa odhadov je zdrojom až siedmich percent všetkých plávajúcich ľadových krýh a s veľkou pravdepodobnosťou práve po náraze na jeden z jeho „úlomkov“ ukončil v roku 1912 svoju prvú a zároveň poslednú plavbu slávny Titanic. 

Zvětšit obrázek

Ľadovec Jakobshavn sa rýchlosťou 14 km za rok posúva k pobrežiu Baffinovho mora. Tu sa láme na hory ľadu, ktoré sa vydávajú na plavbu striehnuc na svoj Titanic.

V lete sa ľadovec pohybuje oveľa rýchlejšie smerom k Baffinovmu moru medzi Grónskom a kanadským Baffinovym ostrovom.  Podľa veľmi pravdepodobnej teórie to spôsobuje voda, ktorá sa z jeho roztopeného povrchu valí cez hlboké, veľkým komínom podobné otvory v ľade, nazývané ľadové mlyny (moulins). Voda spôsobuje premáčanie spodných vrstiev ľadovca, čo zrýchľuje jeho pohyb zo svahu smerom k pobrežiu. Aby si vedci overili tento predpoklad a získali ďalšie informácie,  do otvoru v ľadovci umiestnili sondu s elektronikou, ktorá pomocou GPS družice poskytuje dôležité informácie o svojom pohybe, o okolitom tlaku a teplote. Okrem sofistikovanej a finančne náročnej sondy sa však v rôznych ľadových mlynoch, do ktorých prúdi povrchová voda, ocitlo aj 90 malých žltých kačičiek. Samozrejme gumených, z obchodu s detskými hračkami. Nemajú v sebe zabudovanú žiadnu elektroniku. Na ich tele je však nezmazateľný odkaz s označením príslušnej kačičky a s upozornením, že ide o vedecký experiment a kto kačičku nájde, nech to za sľúbenú odmenu nahlási mailom na uvedenú adresu. Žiadosť je v troch jazykoch. Doposiaľ sa vo vodách Baffinovho mora žiadna, v ľadovci stratená kačička nenašla, ale vedci dúfajú, že nakoniec predsalen získajú cenné informácie o pohyboch veľkého grónskeho ľadovca. Možno niektoré dobrodružné duše bude tento experiment motivovať pri výbere budúcoročnej dovolenky. „Je nádherné navštíviť toto miesto. Môžete pozorovať hory ľadu ako neustále putujú smerom k oceánu a postupne do neho padajú“ nadchýna sa oblasťou výskumu Alberto Behar z kalifornského Laboratória pre prúdové pohony (Jet Propulsion Laboratory) NASA.

Zdroj: University of Southern California
Daily Mail
Reuters