Zvětšit obrázek

Nereálne, no realistické zobrazenie sondy Phoenix na povrchu Marsu s opisom základného technického vybavenia na výskum.

Investovaných asi  420 miliónov dolárov sa našťastie nepremenilo na nefunkčné trosky na povrchu červenej planéty. To sa doposiaľ stalo už šiestim z jedenástich pristávacích modulov, ktoré boli na Mars vyslané. Aj preto Petrovi Smithovi z Laboratória pre výskum mesiacov a planét (Lunar and Planetary Laboratory) Arizonskej univerzity určite odľahlo najviac. Práve on je vedúcim niekoľko sto členného, čiastočne medzinárodného tímu najnovšej vesmírnej misie. „Jeho“ Phoenix pravdepodobne vylepší toto skóre na 50:50.  Spolu s rovermi Spirit a Opportunity sa stal treťou funkčnou sondou NASA skúmajúcu priamo povrchu Marsu.

VIDEO:  Pristávaci manévr

Najnovšie zábery, videá a animácie

Jednosmerná cesta
Na svoj takmer 681 miliónov kilometrov dlhý, jediný vesmírny let sa Phoenix vydal pred necelými desiatimi mesiacmi, 4. augusta 2007. Svoju rýchlosť, asi 120 tisíc kilometrov za hodinu, cestou spomalil na 96 600 km/h a v blízkosti Marsu bol rozdiel medzi rýchlosťou sondy a rýchlosťou pohybu tejto planéty po jej obežnej dráhe 22 500 km/h. Do atmosféry sonda prenikla rýchlosťou 21 000 km/h a pomocou vzdušných bŕzd,  padáka a spätného raketového pohonu spomalila - vzhľadom na Mars - pri dosadaní na 8 km/h.

Výskumné poslanie sondy predurčilo miesto pristátia v marťanskej severnej  polárnej oblasti na 68. stupni severnej šírky (a  234. stupni východnej dĺžky, ale táto súradnica nie je pre laika zrozumiteľná, lebo závisí od dohody - stanovenia marťanského nultého poludníka). V týchto oblastiach sa predpokladá vysoký obsah vodného ľadu už niekoľko centimetrov pod povrchom. Vlastne to, čo na Zemi poznáme pod názvom permafrost.

Sonda váži asi 350 kg a po roztvorení solárnych panelov zaberá do šírky 5 a pol metra. Samotná plošina so všetkými prístrojmi má však priemer len 1,5 metra. Výška sondy: 2,2 metra. Pri amerických projektoch nie je nezmyselná dôležitá poznámka – počas celého projektu sa používa len metrický systém. Čo samozrejme neplatí pre správy určené širšej verejnosti.

Zvětšit obrázek

Jeden z prvých získaných záberov: náznaky polygonálnej štruktúry na povrchu miesta pristátia pripomínajú podobný vzor ľadového povrchu v arktických oblastiach na Zemi.

Komunikáciu v pásme 300 až 1 000 megaherzov (UHF – ultra high frequency) budú prenášať súčasné funkčné sondy na obežnej dráhe okolo Marsu – Mars Odyssey a Mars Reconnaissance Orbiter (obe NASA) a Mars Express (ESA). Pozemský príjem zabezpečuje sústava antén Deep Space Network, lokalizovaná na troch miestach - v kalifornskej púšti Mojave,  blízko španielskeho Madridu a neďaleko austrálskej Canberry.

Dokonalé Phoenixovo zosadnutie
Podľa prvých veľmi pozitívnych správ, pristátie bolo naozaj úspešné. Rovný povrch miesta  prispel k tomu, že náklon sondy je len štvrtina stupňa od vodorovnej polohy. „Všetko prebehlo úplne bezchybne... sonda bezchybne pracovala už od štartu... neuveriteľný výkon...“, takýmito slovami zdobí prvé hodnotenie po pristátí Doug McQuistion, programový riaditeľ Programu výskumu Marsu NASA. Sonda vyslala už prvé zábery s okolitého povrchu. Potom sa robotická ruka zahĺbi do vrchnej vrstvy povrchu, aby odobrala vzorky na dôležité analýzy.

Plánovaných 90 dní rôznych meraní
Cieľom 90 dňového programu sondy je veľmi podrobný výskum jej najbližšieho okolia. O čo je však územie menšie, o to viac je úloh:

1/ Hľadanie dôkazov o zóne možného života a zhodnotenie biologického potenciálu rozhrania pôda - ľad. Posúdenie, či na Marse niekedy mohol byť, či bol život.
Na zemi sa mikrobiálny život nachádza v naozaj extrémnych podmienkach. Mohli by prípadné bakteriálne spóry prežiť v podmienkach krutého marťanského chladu? Pre pravidelné zmeny sklonu Marsu sa jeho klíma mohla v minulosti periodicky meniť a tak len krátke obdobia každých 100 000 rokov mohli umožňovať podmienky vhodné pre jednoduchý život v pôde. Zvyšný čas by prípadné mikroorganizmy mohli „spiacky“ prečkať chránené pred UV slnečným žiarením pod vrchnou vrstvou pôdy. Aj toto je jedna z testovaných hypotéz.

2/ Výskum klímy

V súčasnosti sa severná marťanská pologuľa nakláňa smerom k Slnku (je to podobný mechanizmus ako striedanie ročných období na Zemi, zapríčinené zmenou vzájomnej geometrie Slnko a rotačná os planéty počas obehu) a miesto pristátia je po dlhej temnej zime osvetlené slnečnými lúčmi. Polárna ľadová čiapka mierne ustupuje. Preto poznanie interakcie medzi povrchom a atmosférou práve v tomto čase je dôležité  pre pochopenie vývoja klímy na planéte. Získané údaje budú unikátnym vstupom pre tvorbu marťanských klimatických modelov.

Zvětšit obrázek

Obraz severného marťanského pólu získaný interpretáciou odrazu gama lúčov od atómov vodíka, vyskytujúcom sa najmä v molekulách vodného ľadu. Na ľad bohatá oblasť (fialová a modrá) okolo severného pólu vytvára na povrchu trvalú ľadovú čiapočku. Všade inde sa ľad nachádza niekoľko centimetrov až niekoľko desiatok centimetrov pod povrchom vysušenej pôdy. Credit: NASA/JPL/UA

3/ Geologická charakteristika - chemická analýza okolitej pôdy a ľadu v nej, mineralogický výskum.
Jedným z najdôležitejších objektov prieskumu je voda, ktorá sa na Marse nachádza len v dvoch fázach – vo forme ľadu a pary. Predpokladá sa však, že asi pred 100 000 rokmi tiekla po povrchu aj vo svojej tretej, tekutej fáze. Podobne ako na Zemi, jej pôsobenie pozmenilo chemické a mineralogické zloženie povrchu. Ak sa zistia sedimenty  vzniknuté z kalov a jemných naplavenín, mohlo by to podporiť hypotézu o existencii dávneho oceánu na povrchu Marsu. Hrubozrnnejšie naplaveniny, najmä so zaoblenými hranami a selektívne usadené zasa podporia predstavu o vode, ktorá v minulosti po povrchu tiekla. Na lepšie posúdenie štruktúry zŕn z povrchu bol Phoenix vybavený prvým „marťanským“ optickým mikroskopom.

Malý, ale bohatý marťanský „labák“
Medzi hlavné pracovné nástroje Phoenixu patrí robotická ruka, dostatočne silná na hĺbenie do povrchu pôdy a zoškrabovanie vzoriek ľadu. A dostatočne presná a jemná, aby vzorky prepravila na plošinu sondy, presne do analytických prístrojov. Zároveň je na nej umiestnená kamera a tepelno-elektrická sonda na meranie priamo vo vyhĺbených povrchových ryhách. MECA je skratka pre jeden z dvoch kombinovaných blokov na pracovnej plošine. Jeho súčasťou sú mikroskopy - optický i rastrovací a zariadenie na elektrochemickú a tepelnú/elektrickú vodivostnú analýzu. TEGA zasa označuje kombináciu pece na vysoké teploty a hmotnostného spektrometra, ktorý bude analyzovať plyny vznikajúce pri postupnom ohreve pôdnych vzoriek až na 1000 oC. Meteorologická stanica by mala denne dodávať údaje o teplote a tlaku, o svetelnom svite a obsahu prachových a ľadových čiastočiek v atmosfére. Tieto parametre budú slúžiť aj na posúdenie cirkulácie vody medzi tuhým a plynným skupenstvom. Očami sondy je stereo-snímač obrazu povrchu, teda v podstate stereokamera, ktorá by mala odosielať na Zem stereoskopické panoramatické snímky s vysokým rozlíšením. 
Vlastne už prvé odoslala a nepochybne patria v týchto okamihoch k tým najsledovanejším, ktoré sa šíria po internetových stránkach.

Zdroj: Universe today ,   NASA