Pôvod šimpanzích dažďových tančekov  
Z prsta vycucaná kacírska teória o pôvode šimpanzích dažďových tancov. Spískali to domorodci a ich deti?


19.11.2006 som si v Prahe kúpil knihu „Jak se dělá evoluce“ od J. Zrzavého, D. Štorcha a S. Mihulku. Je to celkom príjemné a zaujímavé čítanie, nabité teóriou i konkrétnymi príkladmi. Trochu ma mrzí, že v úvode druhej časti (Genealogie) pri porovnávaní človeka a ľudoopov autori zabudli na pozoruhodnú teóriu „vodnej opice“ od Alistera Hardyho.

Ale o inom som chcel...
Na str. 93 sa nachádza poznámka o šimpanzoch - „konají pravidelné rituály k oslavě dešťů“. Na str. 210 v kapitolke „Adaptace, pleiotropie a kulturní evoluce“ je zasa poznámka „pouze tanzanští a ugandští šimpanzi tančí deštové tance“. Prečo len v Tanzánii a Ugande? Ako vôbec tieto tance vznikli? Tento prejav šimpanzov sa tak vymyká iným prejavom primátov (s výnimkou človeka), že som nedokázal ponechať ho bez povšimnutia.
O týchto dažďových tancoch som pred pár rokmi čítal v jednej knihe, možno to bolo niečo od Jane Goodallovej alebo Konrada Lorenza... Dažďové tance v nej boli opisované tak, že šimpanzy pri nich poskakujú, vrieskajú a dvíhajú ruky hore k oblohe. Údajne na vyvýšenom mieste. A o toto mi ide. Nepripomína vám to detské blbnutie, pri ktorom decká dvíhajú ručičky k nebíčku, z ktorého padá vodička?
V tejto súvislosti neuškodí pripomenúť si v skratke to, čo vieme o prenose ľudskej kultúry na primáty.

Veľmi známe a populárne sú pokusy dorozumieť sa so šimpanzmi pomocou posunkového jazyka hluchonemých. Zvlášť talentované jedince si správne zapamätali niekoľko stoviek posunkov, aj v správnych súvislostiach. Jedna šimpanzica dokonca tvorila vlastné výrazy – spojením slov „studený“ a „skriňa“ vytvorila výraz pre chladničku, spojením slov „voda“ a „vták“ výraz pre kačicu. Ďalšia samička ovládajúca posunkový jazyk zasa po vypustení medzi ostatné šimpanzy prejavila pedagogické vlohy a horlivo začala ostatné šimpanzy učiť posunkový jazyk. Píše o tom Milan Thurzo v knihe „Milióny rokov  človeka“, Bratislava, 1985.

 

Známy je tiež prípad, pri ktorom si opica chcela umyť špinavú hľuzu vo vode, tak ju strčila do mora a zistila, že so slanou vodou hľuza chutí lepšie. Umývať hľuzy v slanej vode sa od nej postupne naučila celá kolónia. S ľuďmi tento prípad síce nesúvisí, ale hodí sa ako príklad prenosu naučených poznatkov.
Japonské makaky, žijúce vo horách sú zname tým, že sa kúpu v termálnych prameňoch. Menej sa však vie o tom, že sa to údajne naučili až nedávno, a to práve pozorovaním ľudí. Odpor opíc voči vode je všeobecne známy a využíva sa v zoologických záhradách na oddeľovanie výbehov bez potreby mreží a klietok, vodomilnosť ľudí a japonských makakov predstavuje medzi primátmi vzácnu výnimku.

 

A teraz prejdem k podstate. Prečo šimpanzy v určitej oblasti tancujú dažďové tance? Ako tieto tance vznikli? Je možné, že boli prevzaté od ľudí? Je niekoľko možností ako k takémuto medzidruhovému prenosu kultúry mohlo dôjsť.
Je málo pravdepodobné, že by divé šimpanzy pozorovali tancujúcich ľudí. J. Goodallová vo svojich knihách podrobne opisuje, ako celé týždne skúšala získať dôveru plachých divých šimpanzov. V našom prípade by mohlo ísť o šimpanzy žijúce v zajatí.
Istý náznak korelácie sa objaví pri pohľade do atlasu sveta a mapy s rozložením zrážok v Afrike. V oblasti Konga naprší ročne až 5000 mm zrážok, ale v oblasti Tanzánie a Ugandy len od 500 do 1500 (2000) mm. Preto sú pre Kongo typické dažďové pralesy, ale pre východ Afriky skôr savany a krovité porasty s nepravidelným zrážkovým režimom a dlhými obdobiami sucha. Obrázky z krátera Ngorongoro sú notoricky známe.
Pre ľudí z oblasti dažďových pralesov je dážď takou samozrejmosťou, že mu asi nevenujú prílišnú pozornosť a nemajú dôvod oslavovať.
Inak tomu môže byť v oblastiach stepí a saván. Tam dážď naozaj znamená dar z neba a treba ho primerane osláviť. To však na vysvetlenie nestačí. Miestni obyvatelia síce možu mať rôzne obrady na oslavu dažďa a s nimi spojené tance, otázkou však je, či sa vykonávajú práve počas dažďa, aby si šimpanzy na okolí dali dážď a tanec nejakým záhadným spôsobom do súvislosti, a tiež sa dá predpokladať, že hluk pri oslavách šimpanzy odoženie hlbšie do lesa namiesto toho, aby ich prilákal. Šimpanz žijúci v zajatí by sa však takýchto osláv dažďa mohol zúčastniť a odpozorovať od tancujúcich príslušné poskakovanie.
Ďalšou možnosťou je, že decká, keď sa hrajú a bláznia, tak behajú vonku po daždi, dvíhajú ruky dohora a nechávajú si vodu stekať po tvárach. Je, dúfam, jasné, že búrky s krupobitím asi nebudú vhodné na takéto tančeky medzi kvapkami dažďa...
A teraz si predstavme, že sa medzi takéto rozbláznené deti dostane malý šimpanz. Mal šťastie v nešťastí – jeho matku zastrelili kvôli mäsu, ale jeho nechali žiť s jediným cieľom – premeniť ho na živú hračku pre deti. V našich stredoeurópskych podmienkach sú to práve deti, kto sa najčastejšie hrá s domácimi miláčikmi – psíkmi, morčatami, škrečkami. Píšem o hre, nie o kŕmení a čistení, to väčšinou robia rodičia. Ale sú to práve deti, kto zvieratá učí robiť rôzne „psie kusy“. Iné podmienky znamenajú iných miláčikov, v Afrike to môžu byť malé opice a ľudoopy.

 

 
Spískali to domorodci?

Ak sa malý šipmanz dostane medzi hravé deti, čo urobí? Začne ich napodobňovať.
Ak ony skáču, skáče aj on. Ak ony počas dažďa dvíhajú ručičky k nebíčku, z ktorého padá vodička, dvíha ich aj on. Opice sú známe schopnosťou napodobňovať – od toho vzniklo sloveso „opičiť sa“.
Ďalším krokom je, že takýto šimpanz sa dostane na slobodu. Istý čas potrvá, kým z neho vypáchne ľudský pach, určitú úlohu pri hľadaní šimpanzej spoločnosti môže zohrávať to, či sa zo zajatia do prírody vracia samec alebo samička. Predpokladajme, že sa „civilizovaný“ šimpanz dostane medzi divé šimpanzy. Žije s nimi, sťahuje sa s nimi. A zrazu počas dažďa - čo urobí? Spomenie si na to, čo stváral s ľudskými mláďatami a začne poskakovať s rukami natrčenými k oblohe. Ostatné šimpanzy sa k nemu postupne pridajú a začnú sa „opičiť“ – dažový tanec šimpanzieho kmeňa je na svete.
To je prvá možnosť ako to mohli spískať deti.

 


Druhou možnosťou je prenos „podľa Tarzana“.
Prípady detí vychovaných zvieratami sú síce zriedkavé, ale stali sa. Dá sa predpokladať, že v Afrike sa mnoho detí zatúlalo do lesa a už nenašli cestu domov. Niektoré zahynuli, tých šťastnejších sa ujali zvieratá. Spomeňme si aspoň sa literárne postavy vychované zvieratami – Romula a Rema, zakladateľov Ríma, ktorých podľa povesti vychovala vlčica. Rudyard Kipling si zasa vymyslel Mauglího, ktorého tiež vychovali vlci, a tento príbeh, napriek nereálnosti zdravého psychického vývoja človeka vychovaného zvieratami, má určite reálne jadro, mohol byť inšpirovaný skutočnými príbehmi. Príkladom literárneho hrdinu vychovaného práve šimpanzmi je zasa Tarzan.
Predpokladajme, že malý černoško, nazvime ho Tarzanovič, sa zatúla do lesa.
Domov netrafí, je hladný, bojí sa, začne plakať. Objavia sa divé šimpanzy a ujmú sa ho. Dajú mu najesť, robia mu spoločnosť. Tarzanovič je síce nervózny, ale postupne si zvyká na nových priateľov. Zrazu začne pršať. Čo Tarzanovič urobí? Postaví sa, začne dupať v blate, lebo to blato tak krásne strieka naokolo, zvihne ruky dohora a nechá si dažovú vodu stekat po tvári a po celom tele. Presne tak, ako to robil, keď s ľudskými priateľmi skákal a bláznil sa v blate, nezaťažený predsudkami zakomplexovaných dospelákov. Šimpanzy ho začnú napodobňovať. Opakovaním vzniká podmienený reflex – keď prší, treba tancovať.
V tomto prípade musia byť splnené dva predpoklady – Tarzanovič musí byť taký malý, aby sa mu podarilo prekonať únikovú vzdialenosť divých šimpanzov.
Pomáha mu v tom tmavá pokožka, detský plač a neohrabané detské pohyby.
Zároveň však musí byť dostatočne veľký a duševne vyspelý na to, aby bol schopný splniť svoju úlohu nedobrovoľného kultúrneho vyslanca a zaniesť medzi našich šimpanzích bratov detské dažové tance, čiže obyčajné detské blbnutie.

 


Bola by tu ešte jedna možnosť.
Konrad Lorenz na konci knihy „Takzvané zlo“ (o agresii v živočíšnej ríši) napísal, že sú náznaky, že šimpanzy vznikli degeneráciou z vývojovo pokročilejších predkov. Žiaľ, zostalo len pri tejto narážke bez ďalšieho  upresnenia.
Avšak u týchto predkov si môžeme dovoliť predpokladať pokročilejšiu úroveň kultúry, to znamená okrem iného určité obrady a tance. Možno aj na oslavu dažďa. To by však vyžadovalo kontinuálne prenášanie
dažďových tancov počas desiatok tisícov rokov a to je málo pravdepodobné...

 

Ktorá z týchto možností je pravdivá? Možno ani jedna. Nie sú to však žiadne špekulácie plné temných a mystických síl, ku vzniku šimpanzích dažových tancov mohlo dôjsť práve takýmto spôsobom. Mohlo. Ale či aj reálne došlo, to je druhá vec...
Máte lepšie vysvetlenie?

 



DD, číže dôležitý dodatok:
To, ako dokáže s ľudskou psychikou zacvičiť padajúca voda, nám názorne ukázali tvorcovia čínskeho filmu „Čínsky kúpeľ“.
Starý Číňan vlastní tradičný čínsky kúpeľ, kam si stála klientela seniorov chodí oddýchnuť a povegetiť si. Jeden mladík si pod sprchou pravidelne spieva taliansku pieseň „O sole mío“. Ďalšieho však spev znervózňuje a keď sprchu zastaví, spevák stíchne. To sa párkrát opakuje.
O niekoľko týždňov sa v meste koná spoločenská udalosť. Sprchový spevák vyjde na pódium, zo záznamu znie hudobný podmaz piesne „O sole mío“, ale spevák zo seba nedostane jediný tón. Jediný, komu to dôjde, je mierne duševne zaostalý syn majiteľa kúpeľov. Vezme hadicu na polievanie trávnika, otočí kohútikom a prúd vody namieri rovno na speváka. Prúd padajúcej vody v ňom akoby zázrakom prelomí psychický blok a divákov privedie do varu bravúrnym speváckym výkonom, o to väčším, že taliančina a jeho rodná čínština sú totálne odlišné jazyky, s totálne odlišnou výslovnosťou...
Tento film bez váhania pokladám za jeden z najlepších filmov, aké som kedy videl.

Pre detailistov poznamenávam, že známe klišé – benátsky gondoliér spevajúci „O sole mío“ – je len výmysel, gondoliéri túto pieseň zásadne nespievajú, lebo nie je benátska, ale neapolská :)

 

Datum: 03.12.2006 20:03
Tisk článku

Související články:

Chemický zásobník se železem by mohl snadno skladovat vodík na zimu     Autor: Stanislav Mihulka (13.09.2024)
Sledování mrtvých těl urychluje stárnutí. Přinejmenším u octomilek     Autor: Stanislav Mihulka (14.06.2023)
Sebe a své blízké léčí lékaři jinak     Autor: Josef Pazdera (26.12.2022)
Posttraumatická stresová porucha a válečné konflikty     Autor: Miloslav Pouzar (05.04.2022)
I šimpanzi rozeznají zlý úmysl     Autor: Dagmar Gregorová (08.03.2022)



Diskuze:

dfjh

djj,2008-03-22 16:59:08

sjzwrhwththavavukdfvifduvifduvicjviazufidvjcivufiovjcivudfivjciuvaiojvifu vicjvaifvuifuvjicjv iu aiuvdf uvidfvuiv vuidfuvivm ou vuviu ivu iuvo u uviufdvuiuvuuavuuavuavuifuvaoivuiai uiv ia uv iauuuuauviouvuasovuifauvfi ahvuzeuvbtwghjtjkhtjwhihtiijjbvskjbhdjbhiutbhfdjbhjdshsjhbjfhjkhdsjhbdfjbhsfdjbhjhhhsdjfbhzjzurzuatzuewvjgchvurezgvudghvurzvugcvuztd

Odpovědět

omyly

MaKo,2006-12-12 17:48:14

Ráda bych upozornila na některé omyly uvedené v tomto članku.
1) Není pravda, že vodomilnost makaka a člověkem je vzácnou výjimkou. To že obecně neplatí, že primáti nemají rádi vodu, překvapilo po jejich vypuštění do nových pavilónů i některé zoologické zahrady. Za celkem dobré plavce jsou považování makak jávský, makak kápový, kočkodan Allenův, kočkodan talapoin nebo kahau nosatý. A aby opice zjistili, že se dá v té vodě ohřát nemusí být ani dobrými plavci, stačí tam nejdřív strčit packu a když zjistí, že je voda teplá a přijatelně hluboká klidně tam vlezou. Ostatně teplo je i v bezprostředním okolí oněch pramenů a právě to je mohlo k vodě mohlo přilákat.
2) Šimpanzi provádějí běžně nebo alespoň příležitostně dešťové tance na pěti ze šesti dlouhodobě sledovaných lokalit tj. v Ugandě (2 lokality), Tanzanii (2 lokality) a na Pobřeží slonoviny (1 lokalita) (Whiten A, Goodall J, McGrew WC, et al. 1999 NATURE ). To že by to všude odkoukali od lidí mi připadá nepravděpodobné. Teorie o přenosu tohoto chování z jedince, který byl vychován lidmi by byla sice dobrým základem pro scénář holywodskeho filmu, ale šimpanzi vychovaní lidmi si v dospělosti myslí, že jsou lidi. Mají pak při začlenění do skupiny dalších šimpanzů značné problémy. Ani reintrodukce přirozeně odchovaných šimpanzů není bez problémů. A že by naopak lidský potomek zabloudil mezi šimpanze a ti se ho přátelsky ujali a začali ho napodobovat? Nehledě na to, že by ho s největší pravděpodobností spíš zabili (případně i sežrali) proč by měli tu nahou opici napodobovat zvlášť když zrovna napodobováním této činnosti by jim nepřinášelo nějaký zjevný užitek? Ten samozřejmě nemusí být vždy podmínkou, ale přece jen zkušenost návštěvníka zoo praví, že šimpanzi se zrovna netřesou na to aby jen tak napodobovali každého kolemjdoucího. Naopak co když naše dětské poskakování za deště je fylogenetickým dědictvím od našeho společného předka?
3) K teorii degenerace se snad z dnešního pohledu nemá smysl vyjadřovat. Takový přístup je již dnes naštěstí dávno překonaný.

Celkově z hlediska faktických nedostatků dost nepovedený příspěvek.

Odpovědět


...

Martin,2006-12-16 10:29:38

Ďakujem za zdrvujúci kritiku, ale mám k tomu pár poznámok:
1. kahau musí vedieť plávať, lebo žije v mangrovových pobrežných lesoch, inak je kladný vzťah opíc k vode skôr výnimkou a preto sa používajú vodné priekopy na oddeľovanie prírodne ladených výbehov namiesto mreží, ako napríklad v pražskej ZOO. Pri prvých pokusoch s touto metódou oddeľovania výbehov sa v niektorých ZOO nejaké opice utopili (ako píše D. Morris v knihe Lidský živočich).
A čo vzťah ľudoopov k vode a plávaniu? Toto však s tančekmi nesúvisí, išlo mi len o to napodobňovanie vo všeobecnosti.
2. psychológia je dosť závažná námietka, ale myslím si, že to všetko závisí od toho, ako dlho ten teoretický šimpanz pobudol medzi ľuďmi, alebo či tam bol sám, prípadne s inými šimpanzmi, takže by mal možnosť spoznávať aj príslušníkov svojho druhu. Okrem toho v prípade šimpanzov vychovaných ľuďmi ide väčšinou o DOSPELÝCH vychovávateľov, ktorí majú úplne inú mentalitu ako malé deti, a navyše sa to deje v umelých podmienkach - v ZOO, alebo aj v domácnosti, nie na okraji divočiny. Veď aj naše deti sa ľudskej civilizácii MUSIA učiť, nemajú ju vrodenú.
3. písal som o istej geografickej korelácii, nie o stopercentnej :))) Na (už odlesnenom) Pobreží Slonoviny sú podľa mapy dosť bohaté zrážky, ale to nevylučuje oslavy dažďa u domorodcov.
4. to s prípadnou degeneráciou bola len špekulácia na základe knihy K. Lorenza, ale ak sú tie zančeky dedičstvom po spoločných predkoch, znamenalo by to, že u väčšiny populácií zanikli...
5. máte nejaké iné vierohodné vysvetlenie ako dažďové tance šimpanzov mohli vzniknúť? Veď kde všade žijú alebo v minulosti žili šimpanzy a takéto tance sú známe len z mála lokalít.
6. môj príspevok som hneď v prvej vete označil za teóriu vycucanú z prsta, to znamená, že netvrdím, že je správna, je to len pokus o vysvetlenie tohto zaujímavého javu :)))

Odpovědět

,2006-12-04 02:26:14

misto poucovani zacni studovat fyziku

Odpovědět

spoiler

pavelm,2006-12-03 22:45:12

Pane Smatana, říká vám něco slovo "spoiler"?

Odpovědět


hm...

Martin,2006-12-03 22:53:40

Podľa angl. - slov. slovníka to znamená lupič. Máte na mysli iné súvislosti alebo prenesený význam?

Odpovědět


spoiler

pavelm,2006-12-03 23:26:46

Znamená to i vyzrazení děje. (je to od slova spoil - zkazit) V tomle významu se to používá i v češtině. Je zvykem takovou pasáž textu na začátku a konci výrazně označit.

Odpovědět


misto poucovani zacni studovat fyziku

e,2006-12-04 02:28:00

yop

Odpovědět


spoiler

Martin,2006-12-04 07:30:54

Ak sa nemýlim, tak spoiler je tiež lišta na aute, ktorá slúži na ovplyvnenie prúdenia vzduchu okolo auta, aby lepšie sedelo na ceste. A to asi so šimpanzmi nemá moc spoločného...

Odpovědět


chytráci

pavelm,2006-12-04 08:37:44

http://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Varov%C3%A1n%C3%AD_spoiler
http://cs.wikipedia.org/wiki/Spoiler

Odpovědět

A co když

Colombo,2006-12-03 22:40:36

jen my nejsme tak úžasně inteligentní jak o sobě tvrdíme? Co když i ostatní věci, o kterým říkáme opovržlivě "Instinktivní chování" patří do kultury? Co když je více tvorů, kteří dokáží vytvořit primitivnější i méně primitivní kulturu, která se v podobných podmínkách, jako jsou ty naše původní, mohla vyvinout trochu podobněji?

Odpovědět


rozhodně

pavelm,2006-12-03 22:47:02

Ta pověra o instinktivnosti veškerého zvířecího je pozůstatek křesťanství, kterého se věda zatím nedokázala zbvit.

Odpovědět


kultúra

Martin,2006-12-03 22:50:42

Za kultúru zvykneme označovať to, čo sa odovzdáva učením, a nie v DNA. V tej sa môže preniesť len návod na skonštruovanie organizmu schopného tvoriť a prijímať kultúru :)))
Napríklad aj vtáky z austrálskej oblasti, slovensky nazývané šiatorníky (na český názov si momentálne nespomínam, ale mám ho hlboko v pamäti), stavajú z trávy a konárikov rôzne "domčeky" (čosi ako hypertrofované hniezda), ktorých úlohou je jedine prilákanie samičky. Naučili sa používať na ich výzdobu aj odpadky a stratené veci, vyrobené ľuďmi. Je to inštinkt, alebo už kultúra?
Pri šimpanzoch ide práve o to, že tancuje len určitá populácia, zatiaľ čo u ľudí je tanec ako spôsob vyjadrenia emócií alebo druh zábavy rozšírený celoplošne.
Inštinkty a kultúra sú možno prepojené viac, ako sme ochotní pripustiť. Ale ak sa to deje, nejako to začať muselo.

Odpovědět


Diskuze je otevřená pouze 7dní od zvěřejnění příspěvku nebo na povolení redakce








Zásady ochrany osobních údajů webu osel.cz