Kyslík prechádza do krvi z pľúcneho mechúrika - alveolu (1) cez jemnú alveolokapilárnu membránu (2-5), ktorú tvorí výstelka alveolu, priliehajúca na stenu krvnej vlásočnice - kapiláry (6). Kredit: Wikiskripta.

Aby bolo jasné, v čom je problém, absolvujeme krátku exkurziu do fyziológie krvného obehu. Krvný obeh u človeka (a ostatných cicavcov) je rozdelený na dve časti, telový a pľúcny. V telovom je tlak krvi vyšší, aby srdce krv dočerpalo pod dostatočným tlakom do každého orgánu, zvlášť do mozgu (čo je napríklad u takej žirafy dosť náročné). Na druhej strane, v pľúcach preniká kyslík do krvi (a kysličník uhličitý z krvi) cez veľmi jemnú alveolokapilárnu membránu. Aby cez ňu neunikala tekutina z krvi do pľúcnych mechúrikov, krvný tlak v pľúcnom obehu musí byť pomerne nízky. Preto Matka príroda (či Stvoriteľ) rozdelila krvný obeh na dve časti, telový a pľúcny. Pri najčastejšom type zlyhávania ľavej srdcovej komory, ktoré býva priamou príčinou smrti, ľavá srdcová komora nestačí odoberať krv z ľavej predsiene a jej prostredníctvom z pľúcneho obehu, kde potom stúpa tlak krvi až do tej miery, že tekutina z krvi preniká cez alveolokapilárnu membránu do vnútra pľúcnych mechúrikov, vzniká opuch pľúc a nakoniec, zjednodušene povedané, pacient sa utopí vo vlastnej telesnej tekutine.

Poznať tlak krvi vo ľavej predsieni je podstatné pre liečbu pacientov so závažným zlyhávaním ľavej srdcovej komory, pretože táto spočíva hlavne v podaní liekov, ktoré tlak v ľavej srdcovej predsieni a v pľúcnych kapilárach znížia a tieto lieky vždy znížia aj tlak v telovom obehu. To limituje ich maximálnu možnú dávku. Liečba ťažkého srdcového zlyhania tak pripomína príslovečnú antickú plavbu medzi Skyllou a Charybdou a tlak v ľavej predsieni ukazuje, či je podávaná liečba účinná, alebo či treba dávku zvýšiť, prípadne aj za cenu hroziaceho poklesu tlaku v telovom obehu. Nanešťastie, tlak v ľavej predsieni je najmenej dostupná hodnota v celom krvnom obehu. Tepenný (systémový) krvný tlak, zodpovedajúci tlaku v ľavej srdcovej komore si môže hocikto odmerať aj doma automatickým tlakomerom. Zvýšený tlak v pravej srdcovej komore sa dá dosť presne stanoviť podľa regurgitačného gradientu na trojcípej chlopni, ktorý je možné odmerať pri neinvazívnom echokardiografickom vyšetrení.

Senzor CardioTag spracúva 3 signály - elektrokardiogram, seizmokardiogram a pletyzmogram. Kredit: CARDIOSENSE.

Tlak v pravej srdcovej predsieni sa dá dobre odhadnúť aj podľa náplne krčných žíl alebo presne stanoviť na základe merania tlaku v hornej dutej žile, ktoré je síce invazívne, ale nie zvlášť komplikované (má význam u ťažko dehydratovaných alebo vykrvácaných pacientov). Tlak v pľúcnych kapilárach a tým aj v ľavej srdcovej predsieni sa dá stanoviť len podľa invazívneho, dosť komplikovaného a chybami zaťaženého merania tlaku za uzáverom (odborne "zaklinením") vetvy pľúcnej tepny, ktorý za istých podmienok zodpovedá tlaku v pľúcnych kapilárach. Toto meranie je možné len na niektorých, príslušne prístrojovo a personálne vybavených jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Čiastočným riešením (ale nie vhodným pre akútne situácie) je použitie implantovaného miniatúrneho tlakomeru, ktorý meria tlak priamo v ľavej predsieni, alebo zástupné hodnoty v pľúcnej tepne. Z viacerých zariadení je najviac skúseností s miniatúrnym tlakomerom CardioMEMS, ktorý meria tlak v pľúcnej tepne, ktorý za istých podmienok (neprítomnosť ochorenia, ktoré spôsobuje pľúcnu hypertenziu) prijateľne odzrkadľuje vzostup tlaku v pľúcnych kapilárach (viac v článku https://www.osel.cz/9922-monitor-tlaku-v-p-ucnej-tepne-usmernuje-liecbu-srdcoveho-zlyhania.html). Prebiehajú aj testy viacerých ďalších zariadení, všetky sú však pomerne drahé, je potrebná ich implantácia a stále nebolo jednoznačne doložené dlhšie prežívanie pacientov, u ktorých boli použité.

Snímač CardioTag. Kredit: CARDIOSENSE.

Viaceré skupiny vývojárov pracujú na zariadeniach, ktoré by boli menej invazívne, nevyžadovali implantáciu a dokázali by upozorniť na rozvíjajúce sa zlyhanie srdca prípadne aj na základe iných parametrov, ako je invazívne meranie tlaku krvi. Povolenie pre použitie v praxi už dostal od americkej liekovej agentúry FDA prístroj Zoll HFMS, miniatúrny senzor, ktorý s použitím rádiofrekvenčnej technológie dokáže detekovať zvýšenie množstva tekutiny v pľúcach, signalizujúce hrozbu opuchu pľúc. Pri klinickom skúšaní malo dobré výsledky aj trochu menej praktické zariadenie ReDE (Remote dielectric sensing) v podobe vesty, ktoré meria obsah tekutín v hrudníku na základe dielektrických vlastností tkanív. Počet hospitalizácii a úmrtnosť poklesli aj u pacientov, ktorých liečba sa opierala o výsledky vyhodnotenia elektrických a mechanických prejavov činnosti srdca zariadením Audicor algoritmom umelej inteligencie. Na podobnom princípe pracuje aj iné pomerne úspešné miniatúrne zariadenie VitalPatch (Vital Connect), ktoré používa viac parametrov - elektrokardiogram, trojosovú akcelerometriu, meranie telesnej teploty, impedancie kože a k tomu ešte informácie o telesnej aktivite zo smartfónu, s ktorým je spojené cez Bluetooth, ktorý údaje prenáša do cloudovej analytickej platformy PhysIQ).

Najnovšie publikované informácie sa týkajú zariadenia CardioTag, vyvinutého spoločnosťou Cardiosense v spolupráci s odborníkmi z Kalifornskej univerzity. Tento miniatúrny prístroj s rozmermi niekoľko centimetrov, priložený na hrudník, s použitím umelej inteligencie vyhodnocuje tri signály: seizmokardiografický, teda sníma vibrácie, ktoré vznikajú činnosťou srdca, fotopletyzmografický - optickým snímačom merané zmeny objemu krvi v mikrovaskulárnom cievnom riečišti a elektrokardiogram (EKG) – elektrické prejavy aktivity srdca. V porovnaní s inými zariadeniami, ktoré sú zamerané na objem tekutín v pľúcach, tento udáva priamo hodnotu tlaku v pľúcnych kapilároch, ktorá je považovaná za akýsi zlatý štandard, podľa ktorého sa riadi liečba srdcového zlyhania u tých najťažších pacientov. Kalkulované hodnoty tlaku v ľavej srdcovej predsieni sa v testoch líšili od nameraných len nevýznamne - priemerne o 1,04 mm Hg (t.j. 1,04 torr, alebo 134 Pa). Zdá sa teda, že ide o zariadenie, ktoré môže priniesť prelom do vedenia liečby závažného srdcového zlyhania. Ale pred jeho zavedením do klinickej praxe budú musieť prebehnúť ďalšie testy, ktoré musia potvrdiť, že jeho používanie je spojené s menším výskytom závažných epizód srdcového zlyhania a predĺžením života pacientov, čo sú parametre, ktoré závisia nielen od včasnej a presnej diagnostiky, ale aj od súčasných, stále dosť obmedzených možností liečby (https://www.osel.cz/11911-liecba-srdcoveho-zlyhania-aktualizovana.html).

Zdroje:

Elizabeth A. Kobe, et al.: Heart Failure Remote Monitoring: A Review and Implementation How-To. J. Clin. Med. 2023, 12(19),

Carolyn Brown.: Wearable Device Can Warn of Worsening Heart Failure. Medscape, January 2, 2025

Wearable device can warn of worsening heartfailure, 2024