Tento dojemný obrázok vygenerovala umelá inteligencia. Splodiť skutočné deti však aj najvyspelejšia technika sotva kedy dokáže. Kredit: AI, Pixabay.

Príroda bežne pracuje s obrovskými rezervami, a tak nie je nič udivujúce, že jediný mililiter človečieho ejakulátu obsahuje desiatky, niekedy až stovky miliónov spermii. Z nich ale len jediná postretne ženské vajíčko - ak sa nejaké vyskytuje v okolí - a oplodní ho. Ale aby sa to stalo, je potrebný obrovský prebytok spermii: pod 15 miliónov na mililiter ejakulátu sa považuje za znížený počet - oligospermiu a pod 10 miliónov začínajú problémy s prirodzeným oplodnením. Podstatná je aj kvalita a životaschopnosť spermii - bežne je z nich nezanedbateľná časť vopred diskvalifikovaná.

Nie je nijakou novinkou, že priemerné množstvo spermii u mužov už desiatky rokov klesá, za posledných 50 rokov bol zaznamenaný pokles o nejakých 50% (z priemerne 101 miliónov na ml v roku 1973 na 49 miliónov na ml v roku 2018). Napriek tomu, zatiaľ ešte počet ľudí na Zemi stále stúpa a len vďaka stále dostupnejšej antikoncepcii už nestúpa tak, aby sme sa museli vážne obávať katastrofálneho nedostatku potravín a hladomoru. Je totiž smutnou skutočnosťou, že práve hlad a vojny boli donedávna hlavným regulátorom počtu ľudí; zhodou okolností práve pred tými päťdesiatimi rokmi sa ešte považoval hladomor v ľudnatých a pritom chudobných krajinách za niečo, čomu sa nebude dať vyhnúť. Vynára sa však znepokojivá otázka, dokedy bude pri súčasnom trende na svete dosť človečích samcov, schopných plodiť deti (je stále viac "mužov", ktorí tento biologický potenciál nemajú možnosť alebo snahu realizovať). Predstava, že by kontinuita ľudského rodu záležala len alebo prevažne na umelom oplodnení, je predsa len dosť znepokojujúca - a to ešte nehovoríme o tom, ako stúpa počet žien, ktoré sú z rôznych dôvodov (nielen biologických) schopné porodiť dieťa len s využitím prostriedkov modernej reprodukčnej medicíny.

Kukurica - jedna z rastlín, kľúčových pre výživu ľudstva, sa už ani zďaleka nepodobá svojim divo rastúcim predkom – našťastie, lebo z tých by sme sa veľa nenajedli… Kredit: John Doebley, Jornual Pbio, Wikipedia, CC BY 2.5

Povolaní už dávno skúmajú vierohodnosť týchto štatistík a preskúmali snáď už všetky mysliteľné vplyvy, ktoré by mohli viesť k nadhodnoteniu zisteného trendu - napríklad tým, že do štatistík by sa dostávali hlavne muži, ktorí majú problémy s plodnosťou, alebo či pokles počtu spermii nesúvisí s dnešnou intenzívnejšou sexuálnou aktivitou. Keďže štúdie prebiehali hlavne v krajinách s vyspelým zdravotníctvom a vyššou životnou úrovňou, celkom správnou otázkou bolo, či sa nejedná len o problém vyspelých krajín a nejde o ďalšiu civilizačnú chorobu. V posledných rokoch prebehli štúdie, zahrňujúce aj krajiny s nižšou životnou úrovňou, ale podstatné rozdiely neboli zistené. Nakoniec, medzi krajiny s najmenším poklesom počtu spermii patria také, ako Švédsko alebo oblasť Sydney v Austrálii. A obzvlášť znepokojujúci je nielen negatívny trend v strednej a východnej Európe, ale aj v západnej subsaharskej Afrike.

Možných, ale nie istých príčin tohoto stavu je v hre viac a nedá sa poukázať na nejakú, ktorej odstránenie by mohlo viesť k zastaveniu klesajúceho trendu. Väčšinou ani nie sú jednoducho odstrániteľné, hoci niektorým sa dá do určitej miery vyhnúť. Podozrenie padá hlavne na tieto faktory:

- znečistenie vzduchu: hlavnými zdrojmi sú motorové vozidlá, priemysel, odpady, ale aj domácnosti. Podieľajú sa aj prírodné katastrofy, ako sú požiare a vulkanická činnosť. Škodlivinami, poškodzujúcimi DNA spermii sú napríklad oxid siričitý a dusičitý, ozón a mikročastice.

- zvýšená teplota prostredia sa týka nielen horúčav, spôsobených klimatickou zmenou alebo nevhodným oblečením, ktoré zvyšuje teplotu mužských semenníkov. Rizikové je aj dlhodobé vystavenie zvýšeným teplotám u pracovníkov - v priemysle, ale napríklad aj v pekárňach.

- chemikálie v životnom prostredí zrejme dokážu nielen zasiahnuť dospelých, ale aj doživotne poškodiť plod už pred pôrodom. Jedná sa o najmä o endokrinné disruptory - dioxín, pesticídy (dibromochloropropán, ethylén dibromid), ftaláty a ťažké kovy (olovo, kadmium, arzén, ortuť, bárium...). Okrem toho, za mnohé si môžu muži sami - pokles počtu a kvality spermii zapríčiňuje aj obezita, fajčenie, alkohol a drogy.

Dopestovať potrebné množstvo potravín a dopraviť ich na miesto spotreby sa nedá ani bez modernej techniky (a jej emisii). Kredit: Pixabay.

Mnohé z uvedených faktorov negatívne ovplyvňujú aj plodnosť žien. Neschopnosť počať (alebo u žien aj donosiť) dieťa sa predpokladá u viac, ako 10% svetovej populácie a týka sa približne rovnako oboch pohlaví.

Je otázka, čo sa vlastne dá s týmto problémom urobiť. Nech politici hovoria čokoľvek, s klimatickou zmenou a celosvetovým znečistením ovzdušia sa robiť zázraky nedajú, a to ani keby celá Európa spáchala kvôli zelenej politike ekonomickú samovraždu. S chemikáliami a mikroplastami v životnom prostredí je to podobné. Ak by sa aj podarilo znížiť kvantum produkovaných plastov, s ktorými prichádza ľudský organizmus do styku, čo potom pesticídy a ďalšie chemikálie, aj vďaka ktorým je dnes možné vyrobiť dostatok potravín pre 8 miliárd ľudí na Zemi? Odhaduje sa, že bez hnojív a pesticídov a bez geneticky modifikovaných (v tom rozumiem aj umelo vyšľachtených) odrôd rastlín by bolo na produkciu dnešného množstva potravín treba aspoň štvornásobnú rozlohu poľnohospodárskej pôdy, ako je v súčasnosti - to je nemysliteľné. Nie je celkom isté, či by situáciu mohli zachrániť geneticky modifikované plodiny, odolné proti škodcom (proti ktorým tak bojujú konšpirátori, vrátane tých v Bruseli, ktorí spôsobili neuveriteľné zaostávanie európskeho výskumu v tejto oblasti).

Vzdať sa používania všetkých agrochemikálii by v súčasnosti mohlo viesť ku katastrofálnemu nedostatku potravín vo svete, hladomoru v chudobných krajinách, masovej migrácii a ozbrojeným konfliktom, ako to poznáme z histórie. Nie je dôvod domnievať sa, že by sa tieto problémy nakoniec netýkali aj bohatých krajín.

Na vzdialenom obzore sa črtá dilema - zriecť sa používania mnohých výdobytkov chémie a umierať od hladu, alebo čeliť hrozbe vymierania ľudského rodu v dôsledku šíriacej sa neplodnosti (ktorá ale nakoniec môže mať aj iné príčiny, ako sú chemikálie v prostredí)? Pomôžu geneticky modifikované plodiny, alebo sa nájde nejaké iné riešenie? Nejaké východisko určite jestvuje, ale skúsenosti z minulosti, aj nedávnej, bohužiaľ potvrdzujú slová klasika, že ľudia začnú konať rozumne až potom, čo vyskúšajú všetky ostatné možnosti...

Niektoré zdroje

Hagai Levine, et al.: Temporal trends in sperm count: a systematic review and meta-regression analysis of samples collected globally in the 20th and 21st centuries, Human Reproduction Update, Volume 29, Issue 2, March-April 2023

Naina Kumar & Amit Kant Singh: Impact of environmental factors on human semen quality and male fertility: a narrative review, Environmental Sciences Europe 34, Article number: 6 (2022)

Baoyi Huang, et al.: Global, regional and national burden of male infertility in 204 countries and territories between 1990 and 2019: an analysis of global burden of disease study, BMC Public Health 23, Article number: 2195 (2023)