Filozof George Pór pri práci na Hawkwood College, UK. Kredit: Beth Macdonald, voľne dielo.

Demencia je ochorenie mozgu, spôsobené úbytkom nervových buniek z rôznych príčin, ktoré sa vyskytuje vo vyššom veku. Najnápadnejšie sa prejavuje poruchou pamäti, ale postihnuté sú všetky kognitívne funkcie - schopnosť učenia, abstraktného myslenia a úsudku, orientácie atď. Dožíva sa jej stále viac starých ľudí, z ktorých mnohí nakoniec stratia schopnosť postarať sa o seba a ostanú odkázaní na starostlivosť inej osoby. Až na výnimky sa nedá liečiť, možné je len spomaliť jej zhoršovanie.

Opakovane sa potvrdzuje, že v súčasnosti najlepším spôsobom, ako zachovať poškodený mozog v akej-takej kondícii, je zamestnať ho akoukoľvek činnosťou. Zdá sa, že najlepšia je aktívna, dá sa povedať tvorivá činnosť, spojená s prácou, ktorá nemusí byť len duševná, ale prospieva aj fyzická práca, ktorá nakoniec tiež vyžaduje určitú pozornosť.

Je známe, že prísun podnetov z okolia, teda informácii, ktoré je mozog nútený spracovať, ho udržuje v lepšej kondícii. Tieto poznatky majú nielen akademický, ale aj úplne praktický význam. Zhoršenie zraku u starších ľudí množstvo vnemov veľmi obmedzuje (čo je samozrejmé, ľudia vo všeobecnosti získavajú väčšinu informácii zrakom). Urýchlené zhoršovanie demencie potom často súvisí aj so znížením aktivity a rezignáciou - mnohí starci sa so zhoršením zraku zmierujú bez toho, aby sa pokúsili dosiahnuť nápravu, ktorej možnosti sú dnes naozaj široké a neobmedzujú sa len na predpis okuliarov. Významné obmedzenia v spoločenskom živote bývajú spojené aj so zhoršením sluchu, čo je tiež v mnohých prípadoch riešiteľné (ale obmedzenia niekedy vyplývajú skôr zo zhoršenia selektívnej pozornosti, než nedoslýchavosti).

Jeseň s laptopom. Autor: pasja 1000, pixabay, voľne dielo.

Pozorovania potvrdili, že dôležité sú aj tak zdanlivo nesúvisiace veci, ako je obmedzenie pohyblivosti. Typickým príkladom sú úrazy a choroby pohybového aparátu, ktoré obmedzujú postihnutú osobu aj v spoločenskom styku. Pod tým treba rozumieť aj všedné činnosti, ako sú nákupy alebo dochádzka na stravovanie, často posledná príležitosť pre osamelých starcov, kedy môžu stretnúť iných ľudí. Málokto si uvedomuje, akým zlomom môže byť čo len obmedzenie možnosti dopravy - stačí zrušenie obvyklého autobusového spojenia alebo odobratie vodičského oprávnenia. Starší človek so začínajúcou demenciou bez pomoci nedokáže nájsť a zariadiť si pomoc v novej, zhoršenej životnej situácii (vybaviť niečo na úradoch dnes býva ťažká úloha aj pre mladého, zdravého človeka) a nakoniec ostáva izolovaný doma. To ešte prehlbuje nedostatok podnetov z okolia a uzatvára tak bludný kruh.

Posledné, na čo je starší človek, zatvorený vo svojom byte odkázaný, býva sledovanie televízie (kým ešte dokáže pochopiť, čo sa na obrazovke odohráva). Hoci to predstavuje určitý prísun informácii, je to pasívna činnosť s minimálnou stimuláciou aktívnej činnosti mozgu. Na rozdiel od práce s počítačom, pri ktorej musí byť aktivita mozgu pri spracovávaní informácii a reakcii na ne podstatne vyššia - podriemkávanie pred obrazovkou si ťažko predstaviť aj pri tak povrchnej činnosti, ako je surfovanie na internete. Že práca s počítačom je prospešná pre udržanie psychickej kondície starších ľudí, potvrdilo už niekoľko štúdii.

Napríklad v nedávno publikovanej rozsiahlej 17- ročnej observačnej štúdii na vyše 20 000 osobách vo veku od 50 do 65 rokov bolo zisťované, koľko času denne sledované osoby strávili používaním internetu na prácu s elektronickou poštou, online nákupmi a rezerváciami alebo len získavaním informácii. Pri vstupe do štúdie boli bez príznakov demencie, pri kontrolných zisťovaniach v dvojročných intervaloch boli príznaky demencie zisťované štandardnými metódami - modifikovaný Telephone Interview for Cognitive Status (TICSm) a v prípade nízkeho dosiahnutého skóre s použitím Langa–Weir Classifications, prípadne ďalšími neuropsychiatrickými postupmi alebo v prípade nepoužiteľnosti týchto metód na základe poznatkov blízkych osôb. Výskyt príznakov demencie bol vyhodnotený pre skupiny, rozdelené podľa dĺžky času, priemerne stráveného na internete.

Výsledky presvedčivo ukázali, že pravdepodobnosť rozvoja demencie u pravidelných užívateľov internetu je až niekoľkonásobne nižšia, ako u tých, ktorí internet denne nepoužívajú (1,54% oproti 10,45%). Najmenej pravdepodobný bol vznik demencie u tých, ktorí na internete strávili 0,1 - 2 hodiny denne. Samozrejme, takáto observačná štúdia, naviac založená na subjektívnych údajoch od vyšetrovaných osôb, má mnohé obmedzenia, zistený rozdiel je však nielen štatisticky významný, ale priam závratný. Štúdia obsahuje aj rôzne analýzy podskupín. Azda najpodstatnejšie je zistenie, že priaznivé ovplyvnenie rizika demencie nie je významne závislé na dosiahnutom vzdelaní a spoločenskom postavení.

Demencia je jednou z epidémii ochorení, viazaných na vysoký vek, ktoré postihujú starnúce populácie rozvinutých krajín. Ide o choroby, ktorých sa ľudia v minulosti proste nedožívali, pretože umierali "príliš mladí". Na niektoré, menujme napríklad sivý zákal očnej šošovky, zničené bedrové alebo kolenné kĺby alebo zúženie opotrebovanej aortálnej chlopne je liečba dostupná. Na demenciu, ktorá je spôsobená nenapraviteľným úbytkom mozgových buniek, liek nie je a pravdepodobne ani nebude (a ťažko bude možné zásadne ovplyvniť aj choroby, ktoré k tomuto úbytku najčastejšie vedú). Veľa štúdii v pozoruhodnej zhode ukazuje, že najlepšou možnosťou je neúnavne cvičiť a cvičiť zvyšné nervové bunky. A je už opakovane a presvedčivo potvrdené, že počítač s internetom je pomerne dostupné a veľmi dobré športové náčinie pre starnúci mozog.

Takže, vedia vaši starí rodičia pracovať s počítačom? Ak nie, najvyšší čas nejaký zaobstarať a postarať sa o zaškolenie.

Poznámka: Originálne údaje a podrobnejšie štatistiky zde