Obsah amyloidu, zobrazený PET vyšetrením mozgu – vľavo pozitívny, vpravo normálny nález. Kredit: University of Pittsburg

Terapeutické intervencie poskytujú určitý, hoci obmedzený prínos len predtým, ako nastanú závažné a nevratné psychické zmeny, v štádiu počínajúcich kognitívnych porúch, ktorých diagnostika však nie je v súčasnosti jednoduchá a nedá sa vykonávať preventívne u celej ohrozenej populácie. Hromadenie beta-amyloidu sa dá zistiť pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET), ale toto vyšetrenie je drahé a málo dostupné. Sú známe pomerne spoľahlivé včasné biomarkery v mozgomiešnom moku, avšak získanie jeho vzorky je spojené s invazívnou a nie celkom jednoduchou procedúrou. Dostupnejšie by bolo vyšetrenie spoľahlivých biomarkerov zo vzorky krvi.

Pozornosť sa obrátila na biomarkery v moči, ktorého vzorky sa dajú získať veľmi jednoducho. Ako vhodný sa ukazuje formaldehyd. Táto jednoduchá organická látka má dôležitú úlohu v metabolizme buniek ako zdroj uhlíka pre syntézu a premenu zložitejších molekúl - aminokyselín, DNK, RNK. Ale príliš vysoké koncentrácie formaldehydu môžu viesť k denaturácii proteínov a prispievať k tvorbe toxických dimérov a oligomérov z netoxických monomérov beta-amyloidu.

Demencia pri Alzheimerovej chorobe je utrpením pre pacienta aj jeho okolie. Kredit: Pixabay

Fyziologické koreláty týchto biochemických dejov sú poruchy pamäte a zvýšené koncentrácie formaldehydu v mozgovom tkanive sa zistili u pacientov pri vekom podmienených kognitívnych poruchách. Presný patofyziologický mechanizmus však nie je známy. Metabolickým produktom formaldehydu je kyselina mravčia (sumárny vzorec HCOOH), ktorá je rovnako ako formaldehyd vylučovaná močom. Množstvo kyseliny mravčej v moči je závislé na metabolizme formaldehydu a tak môže byť biomarkerom, slúžiacim pre vyhľadávanie, pripadne posúdenie progresie Alzheimerovej choroby.

Skupina vedcov z univerzít v Šanghaji a ďalších pracovísk zisťovala, nakoľko vylučovanie formaldehydu a kyseliny mravčej koreluje s ďalšími indikátormi Alzheimerovej choroby a stavom pacienta. V štúdii na vzorke 574 pacientov, ktorí boli rozdelení do skupín podľa závažnosti ochorenia na základe stanovenej klinickej diagnózy a kognitívnych funkčných testov, sledovali súbežne s vylučovaním formaldehydu a kyseliny močovej aj ďalšie indikátory: výskyt alely ε4 pre apolipoprotein E (APOE), ktorá je nositeľom vysokého rizika pre vznik Alzheimerovej choroby a je spojená s rôznymi patologickými zmenami ako aj so zhoršovaním kognitívnych funkcii pri Alzheimerovej chorobe, a tiež koncentráciu už známych plazmatických biomarkerov Alzheimerovej choroby (neurofilamentové ľahké reťazce NfL, T-tau, P-tau, pomer P-tau181/T-tau, Aβ42, Aβ40 a ich pomer). U časti pacientov bolo vykonané aj vyšetrenie mozgu pozitrónovou emisnou tomografiou (PET) s použitím 18F-florbetapiru, cielené na prítomnosť amyloidu.

Výsledky štúdie ukázali, že vyšetrenie kyseliny mravčej a zvlášť formaldehydu v moči je použiteľné ako biomarker pre všetky stupne kognitívnych porúch a Alzheimerovu chorobu a v kombinácii s plazmatickými biomarkermi zvyšuje presnosť diagnostiky vo všetkých štádiach ochorenia. Potvrdili , že by mohlo byť použité aj ako samostatné neinvazívne vyšetrenie pre vyhľadávanie ohrozených jedincov v populácii. Toto je zvlášť dôležité v súčasnej situácii, kedy nie je známy nijaký spoľahlivý liek na Alzheimerovu chorobu a najužitočnejšia pre pacientov je cielená starostlivosť v skorých štádiach choroby, zameraná na zachovanie duševných schopností. Ako však býva po takýchto priekopníckych štúdiach, pred zavedením do klinickej praxe ešte bude potrebné overenie získaných dát, a tiež stanovenie senzitivity a špecificity perspektívneho vyšetrenia.

Literatura

Yifan Wang, et al.: Systematic evaluation of urinary formic acid as a new potential biomarker for Alzheimer’s disease, Front. Aging Neurosci., 30 November 2022