Covid -19 ako na horskej dráhe. Nezdá sa, že by choroba trvalo ustupovala. Zdroj: WHO COVID-19 Weekly Epidemiological Update Edition 52, published 10 August 2021.

Aby ste zistili, že prší, nepotrebujete meteorológa - tak znie pamätný výrok, pripisovaný Bobovi Dylanovi. Je dosť dôvodov, aby priemerne vzdelaný a rozumne uvažujúci človek pochyboval o tom, že sa ľudstvu podarí v blízkej budúcnosti zbaviť ochorenia COVID-19 a jeho pôvodcu, vírusu SARS-CoV-2. Stále nové ohniská infekcie, nové mutácie, nedostatočná preočkovanosť populácie a zďaleka nie stopercentná účinnosť vakcín, to všetko vzbudzuje pochybnosti. Aj pri podrobnom pohľade očami odborníka vidíme veľa faktorov, ktoré robia eradikáciu tohto vírusu a ochorenia veľmi problematickou v porovnaní s pravými kiahňami, ktoré ľudstvo už desaťročia nepozná, alebo s detskou obrnou, ktorej úplnej eradikácii bránia skôr politické, ako odborné obmedzenia.

V prvom rade, pri zmienených dvoch chorobách umožňuje ich úplnú elimináciu z ľudskej populácie dlhodobá, prakticky doživotná imunita po prekonaní ochorenia alebo vakcinácii. Ako dlho chránia súčasné vakcíny proti infekcii SARS-CoV-2, nevedno, aj keď sa nepotvrdili obavy, že ochrana bude trvať len pár mesiacov. Na druhej strane je dôvodom pre určitý optimizmus skutočnosť, že dosiaľ sa nezistilo dlhotrvajúce bezpríznakové nosičstvo vírusu.

V porovnaní s pravými kiahňami, ktoré sa dali diagnostikovať púhym pohľadom na pacienta, je diagnostika nosičstva vírusu SARS-CoV-2 viazaná na laboratórne vyšetrenia. To by však nemusela byť neprekonateľná prekážka, diagnostika sa stále zjednodušuje a zlacňuje.

Horšie to však vypadá pri pohľade na genetickú nestabilitu vírusu SARS-CoV-2. Frekvencia vzniku nových mutácii, hoci je dosť vysoká, by nemusela byť neprekonateľným problémom, ale znepokojujúci je fakt, že tento vírus môže infikovať aj zvieratá. Optimisti sa spoliehajú na to, že opätovný prenos infekcie na človeka nie je dosiaľ doložený, pesimisti upozorňujú, že na počiatku celej pandémie najskôr stál práve prenos koronavírusu na človeka zo zvieraťa.

Červená čára ukazuje odhad míry úmrtnosti na infekce (IFR) v procentech jako funkci věku. Stínovaná oblast zobrazuje 95% interval spolehlivosti pro tento odhad. Jednotlivé značky jsou konkrétní zjišťovanée hodnoty použité v metaanalýze. Kredit: Andrew T., et al.: European Journal of Epidemiology  35, 2020. CC BY 4.0

Čím viac ľudí bude infikovaných, tým väčšia je pravdepodobnosť nových mutácii. Z nich zákonite prevládne tá, ktorá je najinfekčnejšia a paradoxne, zrejme tomu napomôže aj selekčný tlak vakcinácie. Nové mutácie nemusia byť nebezpečnejšie a smrteľnejšie, hoci po vyčerpaní zásoby vhodných oslabených obetí (následkom úmrtí aj získania imunity) môže relatívne vzrásť počet mladších pacientov. Je reálne, že sa splnia prognózy odborníkov, ktorí tvrdia, že v dohľadnej dobe sa s vírusom SARS-CoV-2 stretnú skoro všetci ľudia na svete: očkovaní s prevažne minimálnymi následkami, u neočkovaných to bude horšie a možno sa nakoniec objaví viac prípadov so závažným priebehom aj u detí.

Z čisto vedeckého hľadiska sa zdá, že eradikácia vírusu SARS-CoV-2 by bola obrovská výzva, ale možno predsa len splniteľná úloha. Po ekonomickej stránke je možné, že sa vakcináciou podarí znížiť počet prípadov manifestného ochorenia a obetí do tej miery, že sa neoplatí vynakladať prostriedky na nepochybne nákladnú úplnú eradikáciu. Koniec-koncov, po politickej stránke je v súčasnosti eradikácia vírusu SARS-CoV-2 nemožná, keďže nie je ani zďaleka možné dosiahnuť potrebnú preočkovanosť populácie, a to ani v najvyspelejších krajinách (ktoré sa rozhodli uprednostniť právo jednotlivca viac či menej slobodne šíriť infekciu pred povinnosťou chrániť zdravie občanov).

Ako pravdepodobný sa teda javí scenár, že koronavírus SARS-CoV-2 sa stane endemickým a bude sa s ním stretávať celá populácia, najskôr už v mladom veku a snáď s minimálnymi následkami. Ponúka sa porovnanie s pandémiou ázijskej (ruskej) chrípky z rokov 1889-1890, ktorá odhadom tiež usmrtila asi milión ľudí, väčšinou vo veku nad 70 rokov. Predpokladaným pôvodcom bol koronavírus HCoV-OC43, ktorý je dnes endemickým vírusom, ktorý zvykne vyvolávať príznaky, podobné prechladnutiu, väčšinou u detí vo veku 7-12 mesiacov.

Akákoľvek bude dlhodobá perspektíva spolunažívania ľudí a koronavírusu SARS-CoV-2, v súčasnosti treba brať na vedomie najmä fakt, že imunitu proti nemu čoskoro získa každý: buď sa nechá zaočkovať, alebo bude skôr či neskôr infikovaný. Rozdiel je len, že ten druhý spôsob je podstatne riskantnejší a nič na tom nemení ani predpoklad, že v Čechách a na Slovensku je po predchádzajúcej katastrofálnej vlne epidémie imúnnych o dosť viac osôb, než len zaočkovaných.

Zdroje

Is Eradication of COVID a Pipe Dream? F. Perry Wilson, MD, MSCE. August 11, 2021

COVID-19 of the Future: Endemic and Mostly in Young Children? Damian McNamara. August 11, 2021