Vakcína Pfizer/BioNTech. Kredit: Arne Müseler. CC BY-SA 3.0

V liečbe Covidu-19 sa po počiatočnom tápaní zaviedol určitý systém. Po počiatočnom "všetko, čo poznáme, skúsime u každého", ktorý pochopiteľne priniesol veľa sklamaní, sa liečba rozdelila podľa závažnosti choroby a na liečbu počiatočného štádia a rozvinutého ochorenia so zlyhávaním dýchania, prípadne ďalších orgánov. Na to však bolo treba najskôr rozpoznať tých vážne chorých pacientov, pretože mnohí prekvapivo dobre znášali nebezpečne nízke nasýtenie krvi kyslíkom a do nemocnice prišli neskoro. (Teraz je stanovená ako hranica závažného ochorenia saturácia 94% pri dýchaní bežného vzduchu - ale pre zaujímavosť, pacienti s chronickými pľúcnymi ochoreniami bežne žijú aj na oveľa nižších hodnotách). Na rozdiel od začiatku pandémie, laické pulzné oxymetre sú dnes dostupné bežne, aj za pár eur a dokonca sa dajú celkom dobre zohnať aj koncentrátory kyslíka na domácu liečbu kyslíkom. Tým sme sa vlastne dostali k prvej jednoznačne účinnej liečbe pacientov so závažným ochorením, kvôli ktorej je väčšinou potrebné prijatie do nemocnice. Včas podaná oxygenoterapia je väčšinou úspešná a po nejakom týždni sa mnohí pacienti môžu vrátiť domov. Čo je dobré, pretože účinné lieky proti vírusovým chorobám sú nepočetné a s výnimkou drahých liekov na báze monoklonálnych protilátok nejestvujú ani proti vyvolávateľovi Covidu-19, vírusu SARS-CoV-2.

Vakcína Oxford AstraZeneca. Kredit: Agência Brasília. CC BY 2.0

S určitým zjednodušením sa dá povedať, že protivírusová liečba pomáha hlavne na začiatku ochorenia. Účinné sú  kombinácie monoklonálnych protilátok bamlanivimab + etesivimab alebo casirivimab +  imdevimab (REGN-COV2), prípadne kovalescentná plazma (krvná plazma od pacienta po prekonaní Covid-19, obsahujúca protilátky). Všetko sú to liečivá drahé a obmedzene dostupné, takže sú v súčasnosti väčšinou vyhradené pre vysoko rizikových pacientov s inými závažnými chorobami a poruchami imunity. Pri rozvinutej chorobe s ťažkým priebehom preukázateľne pomáha najmä protizápalová liečba, ktorá znižuje poškodenie orgánov následkom zápalovej reakcie organizmu. V tejto indikácii bol znovuobjavený bežne dostupný a lacný dexametazon, prípadne iné glukokortikoidy (prednison), ktorý sa môže doplniť liečbou tocilizumabom, čo je monoklonálna protilátka proti receptoru pre interleukín-6 (IL-6) s protizápalovým účinkom, pôvodne určená na liečbu ťažkej reumatoidnej artritídy. U takýchto pacientov sa ešte považuje za účinnú liečba antivirotikom remdesivirom a protizápalová monoklonálna protilátka baricitinib. S výnimkou remdesiviru tu teda ťažko hľadať známe mená zo samého počiatku pandémie.

Vakcína Sputnik V. Kredit: Mos.ru CC BY 4.0

Zoznam neúspešných kandidátov je oveľa dlhší a aj pestrejší. Obsahuje aj známe mená, ktoré sa tešili, prípadne tešia podpore renomovaných lekárov (hoci väčšinou nie infektológov), premiérov a prezidentov: hydroxychlorochin (antimalarikum), ivermektín (ináč vynikajúce antiparazitikum), kolchicín (požívaný proti urátovej artritíde), rôzne staršie protivírusové lieky a ich kombinácie (lopinavir, ritonavir, prípadne s azitromycínom), famotidín (liek proti dvanástorníkovým vredom), vitamín D a iné. U týchto liekov bola spoľahlivo nepreukázaná ich účinnosť, bez ohľadu na "dobré osobné skúsenosti" ich propagátorov. Istú dobu bol neodôvodnene propagovaný aj paracetamol ako jedine vhodný na liečbu horúčky na úkor iných antipyretík (Aspirinu, ibuprofénu), čo spôsobilo jeho nedostatok v lekárňach, ale ináč ničomu neprospelo.

Vakcína Janssen. Kredit: New York National Guard, Flickr, volné dílo.

Pracuje sa na stovkách rôznych vakcín a vyvíjajú sa s neuveriteľnou rýchlosťou (ale nie všetky sa podarili a boli v priebehu vývoja zavrhnuté). Je to dané tým, že niektoré - menujme mRNA vakcíny a vektorové vakcíny sú postavené na dlhé roky vyvíjanej technológii. Ako príklad je možné uviesť, že mRNA vakcíny boli "skonštruované" za niekoľko dní, vyrobené za niekoľko týždňov a odskúšané za pár mesiacov. To ostatné čakanie sa týkalo úradovania, v ktorom vynikla hlavne Európska únia. Flexibilita týchto technológii je dobrou správou pre prípad, že by sa vyrojili skutočne problémové mutácie vírusu SARS-CoV-2. Súčasné mediálne známe mutácie B.1.1.7 (britská), B.1.351  (tiež  501Y.V2, juhoafrická) alebo B.1.1.28.1, alias P.1 (Brazília/Japonsko), ktoré Svetová zdravotnícka organizácia označuje ako "obavy vzbudzujúce" (variants of concern, potom sú ešte aj variants of interest), sú síce nákazlivejšie, prípadne spôsobujú o niečo horší priebeh ochorenia, ale sú ešte dostatočne citlivé aj na súčasné vakcíny, ktoré u niektorých mutácii síce nechránia pred vznikom ochorenia, ale chránia aspoň pred jeho ťažkým priebehom.

Vakcína Moderna. Kredit: Senior Airman Eugene Oliver , volné dílo.

Presne zistiť, ktorá vakcína je ako účinná proti ktorej variante vírusu, nie je jednoduché. U očkovaných je výskyt prípadov manifestnej infekcie nízky, treba cielene vyhľadávať pozitívnych jedincov, popritom mesiace čakať, kým sa po vakcinácii rozvinie imunitná odpoveď a nakoniec zisťovať, či vôbec niekto ochorel a ktorá mutácia vlastne pozitivitu spôsobila. Aj o široko používaných vakcínach je teda málo spoľahlivých štúdii. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie z 13.4.2021 sú u britskej mutácie koronavírusu B1.1.7 stále dostatočne účinné vakcíny výrobcov Moderna, Pfizer-BioNTech, Oxford-AstraZeneca, Novavax, Bharat, Gamaleya  (Sputnik V) a Sinopharm.  U juhoafrickej varianty B.1.351  (tiež  501Y.V2)  sú informácie neúplné - nejednoznačné údaje sú o vakcínach  Moderna a Pfizer, podstatne znížený je účinok vakcíny Oxford-AstraZeneca, mierne  Sinopharm,  Sinovac, významnejšie pre  produkty Novavax, Gamaleya a Janssen.  Účinnosť proti variante B.1.1.28.1, alias P.1 (Brazília/Japonsko) je mierne znížená u vakcín  výrobcov Oxford-AstraZeneca, Moderna and Pfizer, výrazne u vakcíny Sinovac.  Čínske úrady údajne uvažujú o kombinácii rôznych vakcín pre obavy o ich "nedostatočnú účinnosť". Vôbec, v terminológii o účinnosti  nie je jednoduché vyznať sa, ale pod účinnosťou sa väčšinou rozumie schopnosť zabrániť vzniku ochorenia a ako dostatočná sa chápe asi 50-percentná, čo sa zdá málo, ale aj takéto vakcíny chránia skoro všetkých očkovaných pred ťažkým priebehom ochorenia alebo úmrtím.

Vakcína Sinopharm BBIBP-CorV. Kredit: Ministerio de Defensa del Perú, volné dílo

Podľa najnovších poznatkov je konečná účinnosť vakcinácie dvojdávkovými vakcínami tým vyššia, čím je väčší odstup medzi prvou a druhou dávkou. A tiež, aj účinnosť samotnej prvej dávky sa nakoniec ukazuje ako celkom dostatočná, čo sa v pôvodných klinických štúdiach (príliš) nesledovalo. Preto je z celoštátneho hľadiska výhodné prednostne očkovať čo najviac ľudí prvou dávkou vakcíny a druhú oddialiť. Dá sa považovať za dokázané, že najmenej u pacientov s prítomnými protilátkami po prekonaní choroby  Covid-19 je postačujúca len jedna dávka mRNA vakcíny (výrobcu Pfizer a Moderna) na to, aby hladiny protilátok boli podstatne vyššie, ako u zdravých po očkovaní dvoma dávkami.

Vakcína Sinovac CoronaVac. Kredit: Elenktra, volné dílo.

Tiež sa hovorí o možnosti očkovania dvoma dávkami rôznych vakcín, čo však nie je overené klinickými štúdiami (a byrokratom sa z toho zrejme ježia vlasy). Avšak problémy s účinnosťou "oxfordskej" vakcíny AstraZeneca (prípadne aj inými) si nakoniec takýto postup možno vynútia, ak niekde prevládne napríklad varianta vírusu B.1.351 (juhoafrická). (Snáď to potom bude  v krajine mimo dosah byrokracie Európskej liekovej agentúry). A nakoniec sa možno časom bude bežne preočkovávať modifikovanými vakcínami proti novým variantám vírusu SARS-CoV-2.

Zhľadiska nežiadúcich účinkov sa zdá zvlášť nevydarený práve spomínaný produkt AstraZeneca. Ich výskyt je uvedený aj v oficiálnom SPC (súhrn informácii o lieku) ako častejší, než napríklad pri registrovaných mRNA vakcínach a prax to potvrdzuje - je to asi najnepopulárnejšia vakcína v Európe. Pripúšťam, že kvalita hlásení nežiadúcich účinkov čínskych a ruských vakcín nemusí byť na rovnakej úrovni, ale predpokladám, že keby sa niečo podobné dialo so Sputnikom V, asi by ho už média rozniesli na kopytách. Pritom sa najvážnejšia nepríjemnosť s vakcínou AstraZeneca, imúnna trombotická trombocytopénia (s tvorbou krvných zrazenín) vyskytuje len asi v jednom prípade na 25000 aplikácii, smrteľné prípady sa počítajú v ráde jednej milióntiny aplikácii a účinná liečba podaním vysokej dávky imunoglobulínu je už známa. Keďže podobné problémy sa najnovšie objavili aj u vektorovej vakcíny výrobcu Johnson&Johnson, podozrievavé pohľady sa upierajú aj na Sputnik V ako ďalšiu vektorovú vakcínu (pretože však nie je jasné, kde je príčina problému, možno neoprávnene). Vcelku je však pomer prospech/riziko aj u vektorových vakcín stále veľmi priaznivý. Riziko nežiadúcich účinkov u ostatných vakcín je skutočne nízke a vážnych nežiadúcich účinkov zanedbateľné (ani tých alergickáých reakcií nie je tak veľa).

Týmto je stručne zhrnuté, k čomu sa vo vakcinácii a  liečbe Covidu-19 za rok dospelo a čo možno v blízkej budúcnosti očakávať. Nie je to až také zlé a treba dúfať, že nepríde nejaké nepríjemné prekvapenie.

Zvětšit obrázek

Prehľad aktuálnych odporúčaní liečby Covid-19 podľa IDSA (Infections Diseases Society of America)