O placebo efekte sa toho popísalo dosť. Ak pacient verí, že mu liek pomôže, pocíti zlepšenie svojej domnelej alebo skutočnej choroby aj v prípade, že užíva liek bez účinnej látky, ktorý sa nazýva placebo. Či je to dobré, alebo zlé, na to môže mať každý svoj názor. Na jednej strane, pre pacienta je svojim spôsobom dobré všetko, po čom sa cíti lepšie. Ak však podanie neúčinnej látky z rúk šarlatána alebo aj lekára (bez ohľadu, či motiváciou bol "dobrý úmysel“ alebo ziskuchtivosť) vedie k zanedbaniu alebo oneskoreniu účinnej liečby a následkom toho k ohrozeniu zdravia a života pacienta, čo vôbec nie je zriedkavá situácia, potom je dôvod pozerať sa na podávanie neúčinnej liečby- placeba kritickým pohľadom. Diskusia na túto tému môže byť nekonečná, ale teraz sa pozrime na obrátenú situáciu - na nocebo, temného súrodenca placeba.

Nebolo vždy zvykom, aby sa pacient sústreďoval na negatívne stránky svojej liečby. Ak išlo o liečbu chirurgickú, považoval za prirodzené, že mu po nej prinajmenšom ostane rana, ktorá bude aj nejaký čas bolieť a nejaký čas po operácii bude musieť ležať. Vnímanie nežiadúcich účinkov liekov výrazne vzrástlo až v posledných desaťročiach, vďaka pokroku v medicíne a farmakológii. Keď vo vymáhaní odškodnenia za skutočné aj vymyslené poškodenia liekmi našli bohatú obživu právnici, výrobcovia liekov začali na príbalové letáky tabletiek spisovať dlhé zoznamy možných aj nemožných ťažkostí, ktoré by liek prípadne mohol spôsobiť, a to kvôli právnej ochrane. A tak asi každý praktický lekár pozná prípad, kedy si ich starostlivý pacient podrobne prečítal a v hrôze, čo všetko by sa mu mohlo stať, odmietol užívať dôležitý a bezpečný liek s minimom nežiadúcich účinkov. Falošné pociťovanie nejestvujúcich nežiadúcich účinkov môže byť neuveriteľne časté: nedávno publikovaná porovnávacia štúdia SAMSON so široko používaným a bezpečným hypolipidemikom atorvastatínom ukázala, že až 90% pociťovaných nežiadúcich účinkov je možné pripísať nocebo efektu - pociťovali ich aj pacienti, ktorí dostávali tabletky bez účinnej látky.

Vakcíny firmy BioNtech a Pfizer prešli riadnym procesom registrácie ako bezpečné a účinné.

Poďme teraz k vakcínam. Ľudia z vyspelých štátov akosi priskoro zabudli, že za svoj blahobyt vo veľkej miere vďačia preventívnemu očkovaniu, dnes oficiálne označovanému ako imunizačný program. Ťažko odhadnúť, koľko by nás bolo dnes na svete bez umelej aktívnej imunizácie - očkovania a ako výrazne by neustála hrozba infekčných chorôb a epidémii brzdila vedecký a technický pokrok. Pred pár desiatkami rokov bola neochota k očkovaniu výnimočná - a to napriek tomu, že nie všetky vakcíny boli také príjemné, ako tá perorálna v kvapkách proti poliomyelitíde. Niektoré injekcie často boleli a bežne vyvolávali horúčky, povestné boli napríklad staré "tetanovky".

Lenže ľudia z bohatých krajín si rýchlo zvykli na blahobyt. Zvykli si na moderné, bezpečné vakcíny ako samozrejmosť a vadí im aj tá malá zapálená boľačka po injekcii či dvojdňová horúčka. Nie je to náhodou tak, že smrteľné priebehy infekčných ochorení dnes už príliš dlho nikto nevidel-nepočul a mamičky, nudiace sa na materskej dovolenke, sedia na webe a posúvajú si informácie o zveličených, zriedkavých alebo vymyslených nežiadúcich účinkoch očkovania? Až keď vypuknú lokálne epidémie, začne sa zhánka po očkovaní a niekedy aj po náhle nedostatkových vakcínach, ako pri nedávnych epidémiach osýpok (spalniček) v USA.

Vzťah veku pacienta a úmrtnosť na COVID-19 – jeden z mnohých grafov, ktoré vyjadrujú stále to isté – očkovanie je pre starších nevyhnutnosť a pre mladších prejav najmenej ohľaduplnosti k iným. Kredit: Clara Bonanad, et al.: The Effect of Age on Mortality in Patients With COVID-19. JAMDA, 2020.

Miestna epidémia osýpok je však pľuvanec oproti záplave pandémie Covid-19. Zdravotníci, bojujúci o životy pacientov s Covid-19, netrpezlivo čakali na začiatok očkovania. Ale mnohí Ich potenciálni pacienti už hľadajú dôvody, prečo sa nedajú očkovať. Samozrejme, nedá sa očakávať, že vakcíny proti SARS-CoV-2 budú bez nežiadúcich účinkov. Minimálne alergické reakcie a krátkodobé horúčky sa zákonite musia vyskytnúť. Ale očkované už boli milióny ľudí, a to aj skryto či otvorene opovrhovanými (viac politikmi, ako odborníkmi) ruskými a čínskymi vakcínami. Nepochybujem, že na každej vážnej, nebodaj smrteľnej komplikácii by si lovci senzácii pochutnali (a ak by ich bolo viac, informácia by unikla aj z Ruska a Číny) - zatiaľ nikde nič. Ale nocebo efekt aj tak funguje spoľahlivo. Ešte nezačalo očkovanie, a už bolo veľa ľudí viac alebo menej pevne rozhodnutých, že sa očkovať nedajú a odôvodňujú to obavami z nežiadúcich účinkov. (Alebo sa oháňajú ľudskými právami - lenže tie si nemožno vymáhať na úkor práv iných, v tomto prípade práva na ochranu zdravia) Takže Slovensko, Česko a aj iné krajiny možno zakontrahovali časť z tých miliónov vakcín zbytočne a imunizácia obyvateľstva nakoniec prebehne tak, že rizikové skupiny sa väčšinou zaočkujú a tí ostatní prevažne premoria.

Neprihliadajúc na to, čo by sa dalo nazvať ohľaduplnosť alebo spoločenská zodpovednosť, mladí a zdraví ľudia sa môžu vakcinácii vyhnúť a dúfať, že Covid-19 prežijú aj v prípade ťažšieho priebehu ochorenia, hoci ojedinele môžu mať aj smolu (v prípade vysokej vírusovej nálože, oslabenia organizmu alebo pri anomáliach okolo interferónu typu 1). Ale pre staršieho človeka okolo sedemdesiatky je Covid-19 ruská ruleta. Môže síce dúfať, že na 90% sa vylieči, ale je to lotéria, kde má šancu asi 1:10, že vyhrá hlavnú cenu: spacák z preglejky alebo miestenku do kremačnej pece. Dlhodobé následky ani nespomínam. Takže práve seniori by mali dávať veľký pozor, aby sa nestali obeťou nocebo efektu, trebárs nie tou fatálnou.

Pandémia Covid-19 tak zrejme bude aj zaujímavým poučením pre psychológov, a nielen tých, ktorí sa zaoberajú práve nocebo efektom liekov.