Pokaziť sa môže naozaj všetko. Tupé a ohnuté, opakovane sterilizované injekčné ihly (s háčikom na konci, ktorý vznikal po prepichovaní príliš tuhých gumených zátok na fľašiach s infúziami alebo liekmi) si už pamätajú len tí starší a scéna z operačnej sály, pri ktorej nazlostený chirurg hádže na zem tupý skalpel, patrí v dobe nástrojov na jedno použitie tiež skôr do lekárskej latiny. Pacienti sa sotva kedy dozvedeli o nefungujúcej odsávačke, ktorá ich mohla v niektorých prípadoch stáť život alebo o blikajúcom laryngoskope, čo bola špecialita zriedka používaného resuscitačného vybavenia s vytečenými batériami. Nie vždy sa k poruche pritrafil niekto, ako istý (už nebohý) skúsený anesteziológ, ktorý intubáciu resuscitovaného pravidelne zvládol aj naslepo, bez svetla na laryngoskope a prípadne pod hladinou nahromadených zvratkov v hltane, aby nasledovne prekérnu situáciu s pokojom Angličana, ale nepublikovateľne okomentoval a pokračoval v práci, akoby sa nič nestalo.

Rôzne staplery sa používajú v mnohých chirurgických odboroch.

K poruchám lekárskych zariadení nebudeme počítať ani ich predčasnú nefunkčnosť, napríklad skoré opotrebovanie kĺbových protéz alebo upchatie cievnych protéz krvnou zrazeninou (trombom), s týmito možnosťami už lekári (ale nie vždy pacienti) počítajú. Skutočné poruchy sa začali hromadiť nedávno, pred pár desiatkami rokov, s používaním stále sofistikovanejších mechanických a elektronických pomôcok, prístrojov a implantátov.

Preprogramovanie kardiostimulátora alebo kardiovertera defibrilátora si vyžaduje tesný kontakt s pacientom a špecializované znalosti, ale....

A išlo neraz o prístroje, ktorých zlyhanie mohlo stáť pacienta život. Prvé prístroje pre umelú pľúcnu ventiláciu nemali nijakú signalizáciu prípadnej poruchy alebo rozpojenia okruhu. Pacienti pri ich poruchách nezadusili len vďaka skúsenostiam a dobrému sluchu sestričiek - našťastie, ich pravidelná činnosť bola (a je) dobre počuteľná a nepravidelnosti či pazvuky zburcovali skúsený personál skôr, než nastala pohroma.

Dalo by sa predpokladať, že rokmi sa lekárske prístroje a implantáty stanú oveľa bezpečnejšie a ich poruchy výnimočné. Sčasti sa tak stalo, ale tým, ako sa stávajú zložitejšími a ako často sa používajú, počet nepríjemných udalostí je stále vyšší. Pre zaujímavosť, počet registrovaných a certifikovaných zariadení v USA a EÚ sa počíta v desaťtisícoch. Od obyčajných skalpelov cez kardiomonitory, kĺbne a chlopňové protézy až po mechanické umelé srdcia. Ich výrobcovia tlačia príslušné orgány na čo najpružnejšie a najrýchlejšie rozhodovanie o certifikácii a je to celkom pochopiteľné - pacienti sa majú čím skôr dostať k moderným výrobkom (a výrobcovia majú záujem čo najskôr začať predávať a zarábať). Na druhej strane hrozí, že pri používaní nedostatočne overených zariadení sa pacienti nedobrovoľne stanú "pokusnými králikmi".

Ventilátor Bird Mark 7 bol svojho času (pred 50 rokmi) považovaný za veľmi spoľahlivý, ale alarmy chybových stavov nemal.

Obavy nie sú bezdôvodné. V roku 2019 sa ukázalo, že FDA, rešpektovaný americký Food and Drug Administration - Úrad pre kontrolu potravín a liekov si vedie neverejnú databázu o zlyhaniach zdravotníckych nástrojov a prístrojov, ktorá obsahuje milióny(!) záznamov o "incidentoch", ktoré ale neboli prístupné verejnosti - neboli zanesené do verejne prístupnej databázy MAUDE - Manufacturer and User Facility Device Experience. Do MAUDE síce musia byť povinne nahlásené úmrtia pacientov, ale neverejná databáza obsahuje záznamy o vážnych poškodeniach a nesprávnom fungovaní približne stovky zariadení, implantovaných do tela pacienta alebo použitých pri početných operáciach. Často sa týkajú chirurgických staplerov (zošívačiek, ktoré nahrádzajú pomalé a prácne zošívanie dutých štruktúr - čreva, ciev a pod. ich rýchlym spojením svorkami), zariadení na mechanickú podporu krvného obehu a mechanických ventilátorov (zariadení na umelú pľúcnu ventiláciu). Len následkom poruchy staplerov umrelo v USA od roku 2001 viac, ako 250 pacientov. A také úmrtia, ako napríklad následkom poruchy kardiostimulátora, sú väčšinou neodlíšiteľné od úmrtia následkom choroby a nedokázateľné. Len za rok 2017 neverejná databáza obsahovala skoro pol milióna záznamov (ale podotýkam, že zďaleka nie vždy s následkom poškodenia pacienta). Samozrejme, že zverejnením týchto informácii utrpela povesť mnohých výrobcov, ale aj FDA. Zrejme sa budú prijímať nejaké opatrenia, ktorých dôsledky (priaznivé pre pacientov) budú znateľné aj v Európe.

Programovateľné inzulínové pumpy sú tiež možným cieľom neoprávneného prenastavenia s potenciálne fatálnymi následkami, hlavne typy, ovládateľné cez smartfón.

Aj je tu aj iné, pomerne nové riziko. Už roky bolo predvádzané na rôznych konferenciach, ako z technického pohľadu jednoducho je možné ilegálne zmeniť nastavenia životne dôležitých lekárskych zariadení. Zdá sa, že ich výrobcovia tomu nevenovali prílišnú pozornosť - mali dosť práce so samotným zariadením a venovať sa takej nepravdepodobnej situácii, ako že by sa niekto pokúšal zavraždiť pacienta s implantovaným kardiostimulátorom takým zložitým spôsobom, ako hacknutím a preprogramovaním zariadenia, sa javilo (a javí) ako vysoko nepravdepodobné. Už aj preto, že by sa musel dostať do veľmi tesnej blízkosti pacienta a musel by mať vysoko špecializované odborné lekárske aj technické znalosti, čo je náročná kombinácia. Ale ak bola na implantovanom kardioverteri - defibrilátore bývalého amerického viceprezidenta Cheneyho už v roku 2007 deaktivovaná možnosť externého preprogramovania, asi sa tak nestalo bez dôvodu. Neskôr, veľký výrobca kardiostimulátorov Medtronic v roku 2018 pozastavil z obavy pred kyberútokmi poskytovanie updatov pre svoje programovacie zariadenia CareLink cez Internet. A určite nebolo bez dôvodu, že FDA v roku 2018 vydala varovanie, týkajúce sa temer polmilióna implantovaných kardiostimulátorov a v roku 2019 nešpecifikovaného počtu nositeľných inzulínových púmp, ktorých nositelia sú (zatiaľ skôr teoreticky?) ohrození ich úmyselným ilegálnym preprogramovaním. Ďalej, v Českej a Slovenskej republike asi ešte dlho nebude obvyklé, aby bol pacient v nemocnici závislý od 10 - 15 zariadení na wifi pripojení, ale niekde to tak už je - a tieto siete bývajú bohužiaľ veľmi zraniteľné.

Zdá sa teda, že niektorí dnešní pacienti sú ohrození nielen svojou chorobou, chybami lekárov (na ktoré sa stále častejšie a prevažne neoprávnene sťažujú), ale aj chybnými technickými zariadeniami, použitými pri ich liečbe. Na tie sa už sťažujú pacienti vo vyspelejších krajinách západným smerom. Pre českého a slovenského pacienta z toho zatiaľ vyplýva hlavne poučenie, aby sa, ak je to možné, informoval aj o bezpečnostných rizikách akéhokoľvek zariadenia, ktoré sa má stať súčasťou jeho organizmu, alebo má byť použité pri jeho liečbe.

Hlavný zdroj informácii: www.medscape.com