EKG obraz predného infarktu myokardu. Elektrokardiografia znamenala prvý prielom v diagnostike infarktu.

Podľa analýzy údajov z databáz Medicare medzi rokmi 1995 a 2014 počet hospitalizácii na infarkt myokardu poklesol u jej pacientov o 38% a 30 - dňová úmrtnosť klesla o 34%. Pritom priemerný vek pacientov stúpol o 2,7 roka, zo 76,9 na 78,2. Zlepšili sa aj ďalšie parametre - významne klesol počet opätovných prijatí pacientov a úmrtnosť po 1 roku. (Medicare je program zdravotného poistenia pre dôchodcov na 65 rokov v USA, platený štátom. Je to program pre chudobnejších, takže je predpoklad, že tieto údaje sa netýkajú len vyvolených, ktorí si môžu dovoliť drahé zdravotné poistenie a najlepšiu liečbu. JAMA, pôvodne skratka pre časopis Journal of American Medical Association, je dnes vážená vzdelávacia a vedecká inštitúcia s množstvom tlačených aj online médii)

Tento vývoj má aj pozitívnu ekonomickú stránku. Napriek všetkým novým postupom, ktoré nie sú práve lacné, výdavky na priemerného pacienta síce trochu stúpli, ale vzhľadom na zníženie počtu hospitalizácii (a zrejme aj operácii) celkové náklady na túto diagnózu klesli. Počet katetrizačných výkonov, ktoré sú optimálnym liečebným postupom v akútnej fáze ochorenia, stúpol o tretinu a počet koronárnych intervencii (liečebných výkonov na koronárnych tepnách - angioplastiky, implantácie stentov) sa viac než zdvojnásobil. Úspešné intervencie znížili potrebu drahých chirurgických bypassov skoro o tretinu.

Pracovisko pre koronárnu angiografiu a intervenčné výkony na koronárnych tepnách.

V pôvodnom článku sa toto zlepšenie pripisuje pokrokom v liečbe akútneho infarktu myokardu. Z tých hlavných išlo o zavedenie liečby betablokátormi, acetylsalicylovou kyselinou a snaha o rýchlu reperfúziu (obnovenie prietoku krvi uzatvorenou koronárnou tepnou). Do preventívnej liečby boli zavedené účinné hypolipidemiká zo skupiny statínov. Na tomto pozitívnom vývoji sa určite podieľali, ako sa verí, aj zmeny k lepšiemu v životnom štýle Američanov.

Nakoľko boli identifikované regióny, kde stále pretrváva vysoká úmrtnosť na infarkt myokardu, "ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť", dá sa usudzovať, že skutočný efekt zavádzania nových liečebných postupov by mohol byť ešte výraznejší, ak by si nové preventívne a liečebné postupy dokonale osvojili všetky pracoviská.

Táto štatistika má ešte jednu zaujímavú stránku. Podľa rôznych štatistík a odhadov v odbornej literatúre totiž výskyt infarktu myokardu v rôznych krajinách, spravidla tých vyspelejších, kde sú k dispozícii nejaké štatistiky, dlhodobo narastal, aj keď sa úmrtnosť takýchto pacientov výrazne znižovala. Optimisti to prisudzovali pokrokom v diagnostike a liečbe, pesimisti upozorňovali, že podstatnú časť nárastu počtu infarktov myokardu pravdepodobne predstavovali najľahšie prípady s nízkou prirodzenou úmrtnosťou, ktoré pôvodne unikali diagnostike a takto sa umelo vylepšovala bilancia úspešnosti liečby. Štatistiky Medicare však pochádzajú z obdobia, kedy sa už diagnostické možnosti ani diagnostické kritéria podstatne nemenili (a ak áno, išlo skôr o úpravy terminológie). Zlepšenia, ktoré zachycujú, sa teda javia reálne.

Spustit video

Video z koronárnej angiografie, bez potreby angioplastiky.

Aký bude ďalší vývoj, ťažko predvídať. Zlepšenie prevencie zrejme infarktom myokardu nakoniec nezabráni, ale posunie ich do ešte vyššieho veku. Úmrtnosť pacientov vo veľkej miere závisí od objemu srdcovej svaloviny (myokardu), ktorú sa podarí včasnou liečbou zachrániť. Je už vyše polstoročia, čo pacienti po rozpoznaní významu arytmií, zavedení defibrilácie a modernej resuscitácie pacienti prestali umierať na (z dnešného pohľadu) ľahko zvládnuteľné primárne komorové fibrilácie a do popredia vystúpila snaha o nie až tak jednoduché spriechodnenie infarktom uzatvorenej koronárnej tepny - a zvlášť o skoré obnovenie prietoku krvi. Pri skracovaní času dopravy pacienta na špecializované pracovisko sú možnosti prevažne vyčerpané, diagnostika a podanie fibrinolytickej liečby záchranármi na mieste nie je bez rizika a hoci sa zavádza už niekoľko rokov, príliš sa nerozšírila. (Na Slovensku sa napríklad fibrinolytická liečba využíva nedostatočne a uprednostňuje sa neprimerane dlhý transport na revaskularizačný výkon na špecializovanom pracovisku). Zlepšenie prognózy pacientov tak bude možno závisieť na zvládaní neskorých komplikácii po neodvrátiteľnej strate funkčného myokardu, čo je úloha do značnej miery totožná s nevďačnou liečbou chronickej ischemickej choroby srdca - a to je úloha ešte zložitejšia, ako boli tie predchádzajúce.