Ilustrační foto: Kredit: Stefan Schranz

Glasgowské skóre porúch vedomia bolo zavedené v roku 1974 ako merítko poruchy vedomia následkom poškodenia mozgu. Podľa neho sa pôvodne stanovovala naliehavosť odborného ošetrenia pacientov pri hromadných úrazoch, neskôr sa ním dokumentovalo zlepšovanie alebo zhoršovanie stavu pacientov s poruchami vedomia a do istej miery slúžilo aj ako štandard pri klinických štúdiach.

GCS skóre sa stanovuje na základe reakcií pacienta na tri štandardné podnety:

Odpoveď očí na podnet:

4 - otvorené oči spontánne, 3 - otvorenie očí na výzvu, 2 - otvorenie očí na bolestivý podnet, 1 - žiadna reakcia

Pohybová odpoveď na podnet:

6 - vykonáva príslušné pohyby podľa príkazu, 5 - lokalizuje bolestivý podnet, 4 - cielene uhýba pred bolestivým podnetom, 3 - flexia (ohyb končatiny) ako reakcia na bolestivý podnet, 2 - extenzia (vystretie končatiny) ako reakcia na bolestivý podnet, 1 - žiadna reakcia

Slovná odpoveď:

5 - plná orientácia, zmysluplný rozhovor, 4 - zmätený (dezorientovaný), 3 - neprimerané výrazy, 2 - nezrozumiteľné slová alebo zvuky, 1 - bez odpovede

Skóre u človeka pri plnom vedomí je 15, pri ťažkej poruche vedomia pod 8, v hlbokom bezvedomí 3.

Pretože stanovenie Glasgowského skóre nie je úplne jednoznačné a pre paramedikov bez praxe aj zložité, výskumníci z amerických univerzít porovnali zhodnotenie stavu pacienta s použitím GCS a na základe jednoduchého kritéria - či pacient vykoná jednoduchý slovný príkaz, čo v podstate zodpovedá GCS 13. Hodnotili vzťah k neskoršej potrebe intubácie, významnému poškodeniu mozgu a potrebe neurochirurgického výkonu. Štúdia na 47 793 pacientoch po úraze ukázala, že posúdenie schopnosti pacienta vykonať jednoduchý príkaz je ekvivalentné oveľa zložitejšiemu posudzovaniu podľa Glasgowského skóre porúch vedomia.

Glasgow Coma Scale. Kredit: Sketchy Medicine Shop

Keď sa nad GCS zamyslíme, zistíme, že je vlastne redundantné a tým zbytočne zložité: ak pacient vykoná jednoduchý príkaz, určite aj otvorí oči na výzvu a bude schopný akej - takej slovnej odpovede, takže výsledky štúdie sa nezdajú až tak prekvapivé. Skôr je prekvapivé, že to niekomu napadlo až po 40 rokoch. Spôsob, ako podstatne urýchliť zhodnotenie stavu vedomia pacientov s akútnym poškodením mozgu je teda známy. Teraz ešte ostáva počkať, kým sa príslušné odborné autority odhodlajú zjednodušiť príslušné smernice. Že to niekedy dosť trvá, vieme napríklad z histórie smerníc pre kardiopulmonálnu resuscitáciu.

Mimochodom, rôzne škály a klasifikácie sú už nejaký čas medzi špecialistami v medicíne veľmi populárne. Ich pôvodný význam - porovnateľnosť hodnotenia pacientov z rôznych pracovísk pri multicentrických štúdiach - je už viacmenej zabudnutý. Niekedy sa zdá, ako by si používaním týchto klasifikácii špecialisti dokazovali svoju odbornú zdatnosť. To sa však deje na úkor lekárov s inou špecializáciou, ktorí samozrejme nemôžu držať v hlave všetky možné skratky a skórovacie systémy rôznych odborností, a aby zistili, ako vážne je vlastne pacient chorý, musia si najskôr klasifikáciu vyhľadať (ešteže dnes sa dá ľahko vygúgliť). Okrem toho je používanie klasifikácii zdrojom informačného šumu - záznam "pacient bol pri plnom vedomí, ale teraz je zmätený" určite povie viac, ako "GCS pôvodne 15, teraz 10". Podobne, ako popis "vred žalúdka s presakovaním krvi" je zrozumiteľnejší, ako "ulkus ventriculi Forrest Ib". Ale uznávam, vypadá to viac učene. Aj u pacienta s ischemickou chorobou srdca NYHA I., s anginou pectoris CCS I. a nálezom na koronarografii TIMI 3, ktorý je vlastne skoro zdravý.

Takže tých posvätných kráv sa tu vlastne potuluje a povaľuje ešte celkom dosť.

Zdroje:

Hopkins E et al. A two-center validation of “patient does not follow commands” and three other simplified measures to replace the Glasgow Coma Scale for field trauma triage. Ann Emerg Med 2018 May 2; [e-pub].

A Sacred Cow Slaughtered: Eliminating the Glasgow Coma Scale from Trauma Field Triage. Daniel J. Pallin, MD, MPH reviewing Hopkins E et al. Ann Emerg Med 2018 May 2.