Pulzný oxymeter. Kredit: Stefan Bellini, Wikipedia, CC0 1.0

Krv transportuje kyslík z pľúc do tkanív, prevažne naviazaný na červené krvné farbivo - hemoglobín. U zdravého človeka je krv v tepnách takmer úplne nasýtená kyslíkom - na 95 - 98%. Pri poruche dýchania a iných pľúcnych ochoreniach, kedy sa krv v pľúcach nedostatočne okysličuje, toto nasýtenie - saturácia - klesá. Za normálne sa považujú hodnoty saturácie nad 95%, za závažne znížené pod 90% a pri hodnotách pod 80% býva ohrozený život pacienta. V podmienkach intenzívnej medicíny sa vyšetrujú aj parametre s lepšou výpovednou hodnotou - parciálne tlaky kyslíka a ostatných plynov v krvi, ale kontinuálne meranie saturácie krvi kyslíkom patrí spolu s krvným tlakom, pulzom a EKG krivkou k základným parametrom, ktoré sú monitorované u vážne chorých pacientov.

Oximeter pracuje na základe porovnania absorpcie červeného svetla a infračerveného žiarenia z LED diód hemoglobínom, ktorá je rozdielna podľa množstva naviazaného kyslíka. Svetelné a infračervené žiarenie prechádza prekrveným tkanivom, spravidla prsta pacienta, pričom môže byť ovplyvnené aj inými štruktúrami, nielen hemoglobínom. Meranie celkom pochopiteľne zlyháva v prípade prílišnej hrúbky tkaniva alebo pre nedostatočnom prekrvení a zistilo sa, že chyby merania zapríčiňuje aj farba pokožky pacienta. Ďalej, chyby vznikajú napríklad následkom abnormalít hemoglobínu a pri otravách kysličníkom uhoľnatým alebo kyanidom.

Práve pri skúmaní miery ovplyvnenia presnosti merania rôznou farbou pokožky pacientov sa zistilo aj to, že pulzné oximetre môžu ukazovať nesprávne údaje u kriticky chorých pacientov so zníženou saturáciou krvi kyslíkom. Nepresnosti spočívali v udávaní vyšších, ale aj nižších hodnôt, ako boli zistené súčasnými presnými stanoveniami množstva krvných plynov (kyslíka, kysličníka uhličitého) v tepennej krvi. Zdravotníci, ktorí sa stretávajú s takýmito pacientmi, dobre vedia z vlastnej skúsenosti, že pulzné oximetre u nich niekedy neukážu nijaké údaje, alebo zjavne nedôveryhodné hodnoty. V takýchto situáciach sú užitočnejšie tie prístroje, ktoré ukazujú okrem číselnej hodnoty aj pletyzmografickú krivku, zodpovedajúcu prietoku krvi, ktorá v prípade technicky správneho merania zodpovedá pulzu pacienta. Hodnoty z takéhoto merania sú dôveryhodnejšie, ale v prípade zníženej saturácie stále nie zaručene správne.

Oxipletyzmografická krivka na pacientskom monitore, doplňujúca číselný údaj o saturácii krvi kyslíkom (červená krivka). Kredit: DJMed.

Vysvetlenie spočíva v tom, že pulzné oximetre sú schvaľované pre použitie v klinickej praxi na základe testovania presnosti merania u zdravých ľudí, s normálnym obsahom kyslíka v krvi. U nich ukazujú hodnoty s dostatočnou presnosťou. Plne vyhovujú pre rozlíšenie medzi zdravým a chorým. Ak sa však používajú pre stanovenie závažnosti hypoxémie (nedostatku kyslíka v krvi), môže to viesť k nesprávnemu zhodnoteniu zdravotného stavu pacienta. V tejto súvislosti asi zamrazí, keď si spomenieme, že počas pandémie COVID-19 si ľudia (viac na Západe, ako u nás, ale aj na základe odporúčaní lekárov) kupovali oximetre rôznej kvality a na ich základe sa rozhodovali, či ísť do nemocnice, alebo sa liečiť doma. Situácia bola o to zradnejšia, že mnohí pacienti pomaly narastajúci nedostatok kyslíka spočiatku ani príliš nevnímajú (napríklad niektorí pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúcnou sú tak adaptovaní, že dlhodobo žijú aj so saturáciou pod 90%). Bolo veľa prípadov, kedy sa pacient dostavil do nemocnice až v pokročilom štádiu ochorenia, kedy mu už nebolo možné pomôcť, hoci určite nemožno všetky pripísať používaniu oximetrov (ešte jedna poznámka - toľko pretriasaná umelá pľúcna ventilácia dokázala zachrániť len veľmi málo pacientov z jednoduchého dôvodu, že síce dokázala zachrániť dodávku kyslíka do ťažko poškodených pľúc, ale nie jeho presun do krvi).

Dnes sú oximetre súčasťou nielen certifikovaných profesionálnych lekárskych prístrojov, ale sú bežne dostupné buď samostatne, alebo ako súčasť rôznej nositeľnej elektroniky. Dovolím si tvrdiť, že takéto používajú väčšinou zdraví ľudia, napríklad športovci a že na základe ich údajov sa dnes sotva kedy rozhoduje o živote alebo smrti pacienta.

Čo teraz s pulznými oximetrami v rukách profesionálov? Táto otázka padla na tohoročnej vedeckej konferencii Americkej kardiologickej spoločnosti (American College of Cardiology, ACC), kde boli prednesené výsledky štúdie Equiox, ktorá skúmala okrem ovplyvnenia meraní pulznej oximetrie farbou pokožky aj nepresnosti oximetrov v oblasti abnormálnych hodnôt. Podľa názorov v článku v Medscape Medical News (z 1.4.2025, odkaz nižšie) by mali lekári obozretne hodnotiť údaje, poskytované pulznými oximetrami u kriticky chorých pacientov a zrejme by sa malo zmeniť aj testovanie prístrojov pred ich schválením pre používanie v praxi.

Pre laických používateľov je tu zatiaľ len tento odkaz: nerobte životne dôležité rozhodnutia na základe nízkych hodnôt na vašom pulznom oximetri, obzvlášť, ak nepatrí medzi certifikované lekárske prístroje. V prípade pochybností sa poraďte s lekárom.

Zdroj: Carolyn Brown: Pulse Oximeter Results Unreliable, Still. Medscape Medicine News, 1.4.2025

... a ešte návrat k oximetrom a COVIDu - bohužiaľ, len angličtina:

Laurel Wamsley: Coronavirus FAQS: What's A Pulse Oximeter? Is It A Good Idea To Buy One?