Re: Lentilkyyy... ^^

Pavel Štverka,2025-02-26 17:19:26

Moc děkuji za příspěvek :-) . Přiznám se, že je mi to trochu líto, protože je to víceméně moje představa. Nukleony zodpovědné za s a p orbitaly se skládají na sebe v dalších vrstvách (vždy mezi dva nukleony pod nimi). Ten scénář se pořád opakuje proto se periodicky opakují i ty vlastnosti. Tím jak se na sebe vrství, tak roztahují ty vrstvy pod sebou a začíná se tvořit ten tvar ragbyového míče. Předpokládám, že nukleony zodpovědné za d orbitaly se začnou zařazovat do mezer vzniklých v těch roztažených vnitřních vrstvách. Tedy ještě více se zvýrazní ten tvar toho míče. Ale bez pomoci z "akademie" s tím sám dal nepohnu. Ale jinak věřím, že je to jen otázka času, než to alespoň někteří vědci pochopí. Ono jakkoliv se může zdát, že kvantová teorie je pevná, tak přes ty tisíce článků a miliard investovaných dolarů, opak je pravdou. Celá ta stavba stojí na hliněných nohách. Každá správná teorie by měla mít vysvětlené parametry, které používá. Měla by obsahovat způsoby interakcí a samozřejmě mechanismy. Kvantová teorie nic takového nemá. Předpokládá existenci náboje, ale ani přes cca 100 let intenzivního výzkumu nedokáže vysvětlit, co by ten náboj měl být. Takže nedokáže ani vysvětlit jakým způsobem probíhá interakce mezi kladným a záporným. A to dokonce, ve světě částic, na obrovskou vzdálenost. Nějaký mechanismus už vůbec nepřipadá do úvahy. Ani jim nevadí, že představa, že by se dvě částice mohly přitahovat, aniž by pro to musely vyvinout nějakou činnost, je samotným popřením základních zákonů fyziky. Tedy, aby mohla následovat reakce, musí být nejprve nějaká akce. Taky nedokáže vysvětlit termín hmotnost a s interakcemi, hlavně na gravitaci, je to stejná bída jako u nábojů. Bez nějakého vysvětlení těchto parametrů, by se správně neměl používat termín "kvantová teorie", ale pouze "kvantová aproximace". Právě toto jsem se pokusil v mé studii objasnit a navíc jsem zjistil, že je tam slušná shoda s experimentálními daty.

Odpovědět

Re: Re: Lentilkyyy... ^^

Michal Ex laugaritio,2025-02-27 16:43:38

Dobrý deň

dlho som tu nebol a pozerám že v diskusií sa dejú zaujímavé veci. Viete mi poslať odkaz na svoju teóriu? Máte to niekde online?

Prípadne, viete to spracovať na nejaké YT video ... je kopu kanálov, ktoré neuznávajú časticovú fyziku by Academia, minimálne keby ste im to publikovali tam, tak by ste mohli získať pozornosť ľudí, ktorý aj majú nejaký lab.

Odpovědět

Re: Re: Hlinené nohy

Jaroslav Knebl,2025-02-28 10:08:18

To je žiaľ fyzické obmedzenie ľudskej poznávacej schopnosti — mozog fyzicky podlieha zákonom tejto reality. Preto tie hlinené nohy IMHO má každá teória, v matematike postupujúcej zdola nahor sa to volá 'axiómy', v prípade ostatných vied postupujúcich zhora nadol by som to možno opatrnejšie nazval 'postuláty' (vo fyzike sa niektoré ešte zvyknú nazývať 'princípy'). U relativity to býva tá hmotnosť, čas, či konštantná rýchlosť svetla, u kvantovky pojem sily, častice, entropie, atď. A aj Vy sám vlastne napr. postulujete guľový kľudový tvar častíc. Každopádne IMHO axiómy a postuláty sú skutočne slabiny každej teórie, a ich pochopenie až rozbitie na prirodzenejšiu sadu axióm a postulátov vedie spravidla k novej silnejšej teórii (ale nejaké axiómy tam budú asi vždy, z ničoho sa teória budovať nedá).

Príkladmi sú napr. prípad piatej Euklidovej axiómy a vzniku Riemannovskej geometrie z Euklidovskej, či konceptu sily a vzniku Obecnej relativity z Newtona. Tzn. že Obecná relativita IMO napríklad veľmi elegantne koncept jednej konkrétnej sily vysvetlila ako deformáciu geometrie. A pritom sila je, ako vravíte, jeden z pojmov, ktoré kvantovka nevie uspokojivo vysvetliť. Ale je to tým, že to v prípade elektromagnetizmu už robí moja obľúbená Kaluza-Kleinova teória, a následne samozrejme fyzici skúsili rovnakou ideou intepretovať aj zvyšné sily ako deformácie priestoru. Akurát že pre každú silu potrebovali nejakú tú dimenziu naviac, a tak vznikli strunové teórie. A preto aj je v nich toľko dimenzií. Háčik je v tom, že tým síce všetko nádherne vysvetlili, ale dostali zložité rovnice, s ktorými takmer nevedia pohnúť. Inak sú ale strunové teórie (ako u mnohých vedcov nedávnej minulosti) aj môj ťuťuli-muťuli favorit, teda až na tie struny. Akurát si myslím, že to majú trošku blbo spočítané, a preto im vychádzajú také nechutnosti :D
Pozerám, že zrovna dnes tu má pán Schnabl o tom niečo vyvesené pre Sysifákov, i keď teda zo skúsenosti môžem povedať, že pán Schnabl veľmi rýchlo prechádza do klingonštiny :D

@pán Ex Laugaritio: Hm, pán Štverka diskusie asi tak úporne nesleduje, čo som ho naposledy oneskorene upozornil, že do jadra trícia omylom napísal 2e⁻, tak preklep tam stále má. S teóriou samotnou si nie som istý, ale jeho webstránku nájdete rýchlo googlením "Štverka matter secrets".

Pred pár týždňami sa to tu trochu rozoberalo. Na prvý dojem to pôsobí spiatočnícky, ale moja osobná skúsenosť s exotickými hypotézami je, že často v skutočnosti autori popisujú svoje konkurenčné modely k populárne uznávaným, neuvedomele pritom podávajúc alternatívny popis plne ekvivalentný oponovanej teórií. Tzn. že zvyčajne stačí len na niektoré pojmy pozerať z trošku iného pohľadu, posunúť si deliace prepážky medzi pojmami trošku inam. Ergo Pálešovská syntéza, há :D
Odzrkadľuje to vlastnosť matematických teórií byť plne prevediteľných jedna na druhú — zjednodušene povedané napr. geometria, analytická geometria, projektívna geometria, či topológia, vedia tie isté koncepty popisovať vo vlastných formách, a pritom sú všetky správne, atď. Nemám teraz na mysli ani tak vizuálnu prevediteľnosť jednej teórie na druhú, ako skôr schopnosť previesť dôkaz hocijakého tvrdenia jednej teórie v ľubovoľnej inej (i keď náročnosť dôkazu pritom môže byť často diametrálne iná, kvôli čomu sa taký trik často využíva k zjednodušeniu). No a laické teórie by som v tých príkladoch často prirovnal k maľbám, často jednoduchou formou zachytia kus pravdy.

V prípade (podľa môjho názoru skôr) modelu pána Štverky dokonca aj mne ako laikovi pri zazretí vyššie uvedenej rešerše okamžite bilo do očí, že jeho model by veľmi pravdepodobne taký netradičný tvar pre jadro olova naznačoval. Taktiež ale musím doplniť, že IMO by nejaký ten kľúčový princíp jeho modelu nemusel nutne byť nezlučiteľný s kvantovými teóriami (osobne som si všimol prinajmenšom jeden).

Ak by sa niekto chcel pohrať s lentilkami na webstránke pána Štverky, ešte raz zistené ovládanie:

Operácia · Klávesnica · Myška
____________________________________________
rotácia ↔↕ ↑↓→← · · · · ľavé tlačidlo
posun ↔↕ · Shift+↑↓→← · pravé tlačidlo
zoom ± · · PageUp/Down· koliesko nahor/nadol

Odpovědět